Nový slovenský film je vonku: Hlavný hrdina zomrel tesne pred premiérou

17. 04 2019 14:30 | Peter Trnovec
Pavol Kovačovský a Jura Gerža vo filme Punk je hned!
Pavol Kovačovský a Jura Gerža vo filme Punk je hned! Foto: archív J. Š.
Rozpadnutá hospodárska budova v Stupave
Na tomto mieste žili ľudia na okraji spoločnosti
Chodiť sem sa veľmi neodporúča

Drogy, katastrofálne podmienky na život, v podstate život na úplnom dne. Film? Nie, realita.

Koncom marca mal premiéru film Punk je hned! Už po nasadení prvých ukážok a traileru vyvolal režijný debut Jura Šlauka mnohé kontroverzie. Medzi fanúšikmi sa začalo hovoriť o slovenskom Trainspottingu, opačný koniec názorového spektra sa naopak prikláňal ku zbytočne surovému stvárneniu reality a exponovaniu užívania drog. Nezmenilo sa to ani po festivalovej premiére a následnom nasadení do kín.

Kde je pravda?

Pravdepodne niekde uprostred. Hoci nejde o dokument, ale hraný film, časti deja, osudy hlavných hrdinov a, bohužiaľ, aj katastrofálne podmienky, v akých táto komunita žije, sa zakladá na krutej pravde. Snímka vznikala dlhých osem rokov práve preto, že všetci herci sú vlastne neherci. Všetci sú súčasťou stupavského podhubia drogovej a punkovej komunity, ktorá navyše nikdy nemala ďaleko k problémom so zákonom.

O to je samotný príbeh silnejší a útočí na najtemnejšie pudy a spomienky každého, kto si tento film pozrie. A ak nazrie pod povrch toho, čo sa nachádza pod vrstvami filmového nánosu, efekt je ešte intenzívnejší. Presvedčili sme sa o tom na vlastnej koži, keď nás režisér a scenárista v jednej osobe zobral na miesta, kde sa Punk je hned! nakrúcal. Je to síce iba film, ale až príliš reálny, aby nechal kohokoľvek chladným a nevšímavým.

Na tomto mieste žili ľudia na okraji spoločnosti
Foto: markiza.sk
 

Na prvý pohľad sa možno zdá, že snímka je o drogách a ich konzumentoch, ale podľa režiséra je skôr o nezrelosti a zlých životných rozhodnutiach. Ľudia, ktorí sa "zahrali" na hercov, skutočne existujú a je ich omnoho viac než na filmovom plátne. Niektorých sme videli na vlastné oči a navštívili sme miesta, na ktorých žijú. Respektíve žili, pretože sa často sťahujú z jednej opustenej budovy do druhej. Buď ich vyženie polícia, alebo si jednoducho, slovami režiséra, tento priestor "zaserú" a stane sa neobývateľným.

Asi najsilnejším momentom reportáže bola práve návšteva rozpadnutej hospodárskej budovy, ktorá slúžila ako prechodné bydlisko ľuďom z tieňov. Zvyšky oblečenia, plesnivé matrace, kopy odpadkov, rozbité fľaše od alkoholu, exkrementy... A keď medzi tým zazriete jednu nevinnú detskú hračku, až vám zovrie hrdlo a do očí sa vám tisnú slzy. Takto predsa nemôže nikto žiť?! No žije a je dobre, že sa to niekto rozhodol ukázať. Bez príkras.

Premiéry sa nedožil

Juro Šlauka v Stupave vyrastal, takže sa s mnohými z nich poznal od detstva. S niektorými dral školské lavice, iných stretával na ulici. V istom okamihu sa ich cesty rozišli, pretože Juro si zvolil iný štýl života. Ale nakoniec sa opäť stretli pri tomto projekte. Punk je hned! bol totiž nápadom práve miestnych punkáčov, ktorí ho oslovili pred obchodom. Prečo nenatočí film o nich? Urobil to, aj keď výroba trvala veľmi dlho a nie všetko išlo podľa plánu.

Juraj Gerža
Foto: archív J. Š.
 

Film sa neplánovane stal odkazom a spomienkou na jedného z hlavných hrdinov. Juraj Gerža, ktorý stvárnil drogového dílera, sa slávnostnej premiéry nedožil. Iba deň predtým mal vážnu dopravnú nehodu. Upadol do kómy, z ktorej sa neprebral a následne zomrel. Punk je hned! je tak asi jedinou vecou, ktorá po ňom zostala.

POZRITE SI ROZHOVOR S REŽISÉROM, KTORÝ NÁS PREVIEDOL MIESTAMI, KDE SA NAKRÚCALO:

 
 

Bol to osud

Film sa sústreďuje na drogovo závislého punkáča Kvička. Zahral si ho Pavol Kovačovský. Juro Šlauka sa s ním pozná od prvej triedy a zoznámili sa naozaj netradične: "Prvýkrát sme sa stretli v prvej triede na základnej škole. Vtedy mi preventívne rozbil hubu hneď v prvý školský deň rovno medzi dverami. Ja som ho za to nezradil učiteľke, a tak sa z nás stali kamaráti, až kým ho pre zlé správanie nepreradili do inej školy. Len pre presnosť, aby nevzniklo nejaké nedorozumenie - to, že som ho nezradil, nijako nedokladá môj neochvejný charakter. Neurobil som tak čisto zo strachu. Druhýkrát sa naše životy preťali v puberte, keď sme spolu založili punkovú kapelu Kľúčna kosť. Ten názov bol, myslím, odkaz na to, že mu ju doktor zlomil pri pôrode. Kapela sa rozpadla po dvoch mesiacoch neintenzívneho hrania, keď Kvičko naskočil na heroínovú vlnu. Mňa vtedy život, našťastie, kopol iným smerom. Z nášho tretieho životného stretnutia vzišiel práve tento film."

Komentáre ( 0)