Danko chce, aby sa právo na odpoveď politikov vzťahovalo aj na komentáre

18. 01 2019 11:30 , článok bol aktualizovaný 18. 01 2019 19:32 | BRATISLAVA/TASR
Predseda parlamentu Andrej Danko (SNS).
Predseda parlamentu Andrej Danko (SNS). Foto: TASR

Inštitút práva na odpoveď pre verejných činiteľov navrhujú opäť obnoviť poslanci Smeru-SD Miroslav Číž a Dušan Jarjabek novelizáciou tlačového zákona.

Slovensko dospelo podľa predsedu Národnej rady SR Andreja Danka (SNS) do štádia, že potrebuje v zákone právo na odpoveď politikov. Malo by sa navyše vzťahovať aj na komentáre a glosy. Vyplýva to z vyjadrení Dankovho hovorcu Tomáša Kostelníka.

"Podľa slov predsedu NRSR Andreja Danka Slovensko, žiaľ, dospelo do štádia, že takýto zákon je nevyhnutný. Navyše, tento zákon sa má rozšíriť aj o komentáre a glosy. V iných vyspelých štátoch je takýto zákon samozrejmosťou," povedal novinárom Kostelník. V prípade komentárov by malo podľa jeho slov ísť o mediálne portály. "Nie o slobodné komentáre, ktoré sú na internete," doplnil hovorca.

Inštitút práva na odpoveď pre verejných činiteľov navrhujú opäť obnoviť poslanci Smeru-SD Miroslav Číž a Dušan Jarjabek novelizáciou tlačového zákona. Právo na odpoveď aj pre verejných činiteľov bolo do slovenského právneho poriadku zavedené od 1. júna 2008, teda v čase prvej vlády Roberta Fica (Smer-SD). V roku 2011 počas kabinetu Ivety Radičovej (vtedy SDKÚ-DS) bol tento inštitút pozmenený, čím toto právo ostalo len fyzickým osobám. Jarjabek a Číž to vracajú do pôvodného stavu.

Do tlačového zákona sa má dostať text, že "ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť, má táto osoba právo žiadať uverejnenie odpovede. Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní odpoveď uverejniť bezodplatne; právo na opravu týmto nie je dotknuté".

Ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie vôbec alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie, má mať osoba, ktorá o ich uverejnenie požiadala, právo na primeranú peňažnú náhradu od 1660 eur do 4980 eur. Novela obsahuje aj možnosti, keď odpoveď uverejnená nemusí byť.
O opätovnom zavedení práva na odpoveď hovoril na decembrovom sneme Smeru-SD Robert Fico. "Myslím si, že by sme sa mali vrátiť k právu na odpoveď pre verejných činiteľov. Nechápem, prečo by politik, ktorý je poopľúvaný na desiatich stranách, nemal mať právo odpovedať," uviedol.

Líder Mosta-Híd Béla Bugár pre TASR uviedol, že táto zmena nie je len iniciatívou Smeru-SD. "My sme už dlho hovorili, že vzhľadom na to, čo sa deje, by bolo dobré zaviesť niečo, vďaka čomu by sa človek mohol vyjadriť. Mne sa napríklad v Új Szó stalo, keď v komentári napísali, že podľa Viktora Orbána je Most-Híd trieska pod nechtami a treba sa ho zbaviť. A nedali mi možnosť vyjadriť sa. A toto je robenie politiky. Už len preto budem trvať na práve na odpoveď," odkázal. Béla Bugár však zdôraznil, že strana nesúhlasí s tým, aby sa toto právo vzťahovalo aj na komentáre a glosy.

Komentáre ( 0)

 
/* associated find node 'Domáce' */