Zomrel známy architekt a exposlanec Štefan Šlachta (†76)

27. 05 2016 11:01 | BRATISLAVA/TASR
Štefan Šlachta na archívnej snímke.
Štefan Šlachta na archívnej snímke. Foto: TASR

Po pôsobení v politike bol hlavný architekt mesta Bratislava.

Vo veku 76 rokov zomrel vo štvrtok (26.5.) podvečer zakladateľ Spolku architektov Slovenska a bývalý hlavný architekt mesta Bratislava Štefan Šlachta. Prehral boj s chorobou, zomrel v kruhu rodiny, informovala manželka Daniela Šlachtová.

Posledná rozlúčka sa uskutoční vo štvrtok 2. júna o 11.45 h v bratislavskom krematóriu.

Kto bol Štefan Šlachta?

Profesor Ing. arch. Štefan Šlachta PhD. bol významnou osobnosťou súčasnej slovenskej kultúry. Bol historikom a teoretikom architektúry, pedagógom, odborným publicistom. Poslancom parlementu bol v rokoch 1998-2002 za Stranu občianskeho porozumenia (SOP), rektorom bratislavskej Vysokej školy výtvarných umení (1994-2000) i hlavným architektom mesta Bratislavy (2006-2011).

Štefan Šlachta sa narodil 6. decembra 1939 v Ružomberku. V rokoch 1956-1962 študoval na Fakulte architektúry Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT, dnes STU) v Bratislave. V roku 1990 sa habilitoval na docenta na Vysokej školy výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave a v roku 1995 ho vymenovali za profesora v odbore architektúra na VŠVU.

Jeho prvým pôsobiskom bola Fakulta architektúry SVŠT (1962-1975 asistent a odborný asistent na Katedre architektonickej tvorby), v rokoch 1975-1987 pôsobil vo funkcii hlavného architekta v Štátnom ústave pre projektovanie dopravných stavieb v Bratislave. Čoraz viac sa začal zaoberať archeologickou historiografiou a publicistikou.

Najvýznamnejším Šlachtovým realizovaným projektom je bratislavský most Lafranconi

Od roku 1987 do roku 1989 bol vedeckým pracovníkom v Štátnom ústave pamiatkovej starostlivosti v Bratislave. V archívoch začal objavovať osobnosti a diela medzivojnovej a modernej architektúry, čo sa stalo jeho celoživotným koníčkom.

V roku 1990 začal učiť na Katedre teórie a dejín umenia na VŠVU, v rokoch 1994-2000 bol rektorom tejto vysokej školy. Počas svojho pedagogického pôsobenia na SVŠT a VŠVU vychoval množstvo profesionálnych architektov i teoretikov.

V rokoch 1990-1994 bol predsedom obnoveného Spolku architektov Slovenska (SAS), neskôr sa stal ich prezidentom (2002-2008). V rokoch 1998-2002 pôsobil v NR SR ako poslanec za SOP. V rokoch 2006-2011 bol hlavným architektom hlavného mesta SR Bratislavy. Z tejto pozície bol najviac hrdý na projekt Eurovea, ktorý sa vybudoval na bratislavskom dunajskom nábreží.

Šlachta patril medzi popredné osobnosti architektonickej obce na Slovensku a bol známym reprezentantom nášho architektonického života v zahraničí. Niekoľko rokov hľadal zahraničných Slovákov, architektov, ktorí z našej krajiny odišli a svojím architektonickým dielom sa preslávili vo svete. Ich mená a prácu pre nás zviditeľnil na výstave, ktorú usporiadal v roku 2005 a vydaním dvoch kníh o nich: Neznámi známi (2004), priniesla 32 portrétov dnes už nežijúcich slovenských architektov medzivojnového a moderného obdobia a Návrat odídených (2005), je to výber 88 profilov architektov.

Je spoluautorom knihy Sprievodca po architektúre Bratislavy 1918-1950 (1996), spoluautorom dvojjazyčne (slovensko-nemecky) spracovanej knihy Architektúra Slovenska. Najvýznamnejším Šlachtovým realizovaným projektom (spoluautor projektu) je bratislavský most cez Dunaj Lafranconi.

Most Lafranconi.
 

Dlhé desaťročia patril medzi kmeňových autorov časopisu Projekt a vďaka jeho osobnej zásluhe vznikol časopis Fórum architektúry. Spolok architektov Slovenska (SAS) mu v decembri 2004 udelil za jeho celoživotnú tvorbu Cenu Emila Belluša. V januári 2005 si od prezidenta SR prevzal štátne vyznamenanie Pribinov kríž III. triedy za významné zásluhy o rozvoj architektúry v Slovenskej republike.

Považoval sa za skromného človeka. Napriek tomu, že bol uznávaným architektom, býval v petržalskom panelovom byte.

"Nikdy som netúžil prezentovať sa superdomom, aj keď mnohí hovoria, že architekt by ho mal mať. Vyrástol som v rodinnom dome, viem koľko roboty je okolo domu. Keď som bol vo Fínsku, navštívil som známeho, ktorý býval na sídlisku v dvojizbovom byte. Spýtal som sa ho, či si nemôže dovoliť lepšie bývanie. S úsmevom mi povedal: Samozrejme, ale prečo? Býval vo veľmi príjemnom prostredí, vedľa domu bolo jazero, v zime zasa mohol hneď skočiť na bežky. A vtedy sa vo mne zafixovalo - načo mať silou-mocou rodinný dom?!", vyznal sa svojho času.

Šlachta presadzoval Petržalku ako mestskú časť s celomestskými funkciami na plnohodnotný život, nielen ako sídlisko na bývanie. Aj preto získal v júni 2014 ocenenie Osobnosť Petržalky.

"Šlachta precestoval kus sveta, videl veľa dobrého, kvalitného, špičkového. Azda aj preto je jeho pohľad na nás, okolo nás i do nás presnejší aj prísnejší. Je človek kritizujúci aj kritizovaný, v zahraničí je však renomovaným odborníkom", povedal raz o svojom priateľovi grafik Dušan Junek.

Komentáre (0)