Mala polícia pokutovať na proteste ľudí, ktorí nemali rúška? Odborník to jasne vysvetlil

18. 11 2020 16:34 , článok bol aktualizovaný 18. 11 2020 17:27 | BRATISLAVA/Katarína Kiššová, TV Markíza
Na snímke demonštranti počas protivládneho protestu pred Prezidentským palácom v Bratislave v utorok 17. novembra 2020.
Na snímke demonštranti počas protivládneho protestu pred Prezidentským palácom v Bratislave v utorok 17. novembra 2020. Foto: TASR

Polícia sa vedome stiahla aj z Hodžovho námestia. Nechceli provokovať ľudí.

Proti vláde Igora Matoviča a protiepidemickým opatreniam protestovali tisíce ľudí v centre Bratislavy. Okrem toho, že je zákaz zhromažďovania, pozornosť pútali aj ľudia, ktorí pochodovali a skandovali bez rúšok na tvári. Nariadenie hygienika nedodržiavali ani politici vrátane Mariana Kotlebu či Roberta Fica.

Hoci za nenosenie rúška na verejnosti hrozí pokuta do 1659 eur, polícia na proteste pokuty nerozdávala. Odborník na bezpečnosť podujatí Martin Královič bol súčasťou krízového štábu polície počas protestu a situáciu pozorne sledoval. Vysvetľuje, že rozhodnutie neudeľovať na mieste pokuty nebolo zlyhaním polície, ale vedomá taktika.

Čo by sa teda stalo, keby policajti začali všetkých ľudí bez rúšok upozorňovať a požadovať legitimáciu? Královič hovorí, že veľmi pravdepodobne by to vyvolalo nevôľu a agresiu účastníkov.

„Emócie boli vybičované už len typológiou toho publika. Akákoľvek intervencia by spôsobila trestné činy, došlo by k napadnutiu policajtov, ničenie majetku, situácia by bola oveľa nezvládnuteľnejšia,“ vysvetľuje. Jednoducho povedané, polícia nechcela priliať olej do ohňa.

Z toho istého dôvodu sa polícia na Hodžovom námestí radšej stiahla, aj keď dav protestujúcich sa postupne zväčšoval.

„Keď polícia odíde, upokojí to dav. Každý agresívny protestujúci potrebuje objekt, proti ktorému realizuje agresiu. Deeskalovanie situácie znamená aj stiahnutie hliadok. Policajti zrejme dostali od veliteľa pokyn na stiahnutie. Veľmi rýchlo vyhodnotil, aký krok musí urobiť,“ hovorí Královič.

Podľa analytika sa na utorkovom proteste zúčastnilo zhruba 15-tisíc ľudí, no väčšina prišla iba vyjadriť svoju frustráciu a nespokojnosť s vládnymi opatreniami. Len desiatky jednotlivcov boli násilní a agresívni. Aj v tom sa líšil tento protest od prechádzajúceho, ktorý sa uskutočnil 17. októbra pred Úradom vlády, počas ktorého použila polícia aj vodné delo.

Mikulec: Ľudí budeme dodatočne pokutovať

Minister vnútra Roman Mikulec za policajtmi stojí. Hovorí, že urobili všetko preto, aby ochránili životy a zdravie ľudí. Pred protestami mali vraj informácie, že dôjde k násiliu. Tomu sa policajtom podarilo predísť.

Na otázku, ako vníma to, že niektorí poslanci boli na proteste bez rúšok, konštatoval, že je to od nich nezodpovedné. „Nezodpovední ľudia si robia z nosenia rúšok trhací kalendár. Je to neférové, necitlivé voči tým, ktorí sa snažia zabrániť šíreniu pandémie,“ vyhlásil.

„Normálni a čestní ľudia nosia rúška. Nie je to o pokute, ale o zdraví. Nie je možné, aby všetci boli identifikovaní, ale urobíme všetko preto, aby dostali pokuty tí, čo majú,“ dodal minister.

Mikulec hovorí, že ak sa medzi protestujúcimi rozšírila nákaza, dosiahnu opak toho, čo chcú. Opatrenia by sa totiž nezjemňovali tak, ako žiadali, ale práve naopak.

„Spôsobujú len to, že celá krajina tým bude len trpieť. Budeme musieť prijímať tvrdšie opatrenia, aby sme vedeli tú replikáciu vedeli znížiť,“ povedal minister zdravotníctva Marek Krajčí. Premiér Igor Matovič dodal, že sa tým oddiali aj návrat detí do škôl.

Polícia informovala, že pre podozrenie z priestupku na Námestí slobody predviedli štyri osoby. V dvoch prípadoch vzali do väzby ľudí, ktorí sú podozriví zo spáchania trestného činu výtržníctva a prejavov sympatií k hnutiu smerujúcemu k potláčaniu základných práv. Pre podozrenie z priestupku zadržali na Hodžovom námestí siedmich ľudí. Na otázku, či zadržali aj niekoho pre nedodržiavanie nariadenia hlavného hygienika, polícia neodpísala.

Čítajte tiež: Ako vidí protesty sociológ: Na demonštráciách neboli len extrémisti, ale aj frustrovaní ľudia

Protesty sú rizikovou akciou

K predchádzajúcemu októbrovému protestu sa vyjadrili aj hygienici z Úradu verejného zdravotníctva. Vyzvali ľudí, že je ich právom prejaviť nespokojnosť, no aj protestovať sa dá slušne a bezpečne.

Hygienici vysvetľujú, že hromadné akcie, kde sa nedodržiavajú bezpečnostné opatrenia, majú viaceré riziká.

„Na protestoch sa združujú desiatky až stovky ľudí, ktoré by sa za bežných okolností nedostali do vzájomného úzkeho kontaktu. Účastníci môžu pochádzať z rôznych miest a okresov, a preto hrozí zvýšený prenos infekcie aj do takých oblastí, ktoré sa dosiaľ darilo držať relatívne pod kontrolou,“ informuje ÚVZSR.

Zároveň je rizikové aj to, že neexistuje zoznam účastníkov, takže v prípade výskytu nákazy nie je možné dať otestovať aj ostatných. Takéto akcie zahusťujú MHD a pomáhajú šíriť nákazu aj tam.

Protesty sú často sprevádzané krikom, skandovaním či spievaním a to sú aktivity, pri ktorých sa uvoľňuje množstvo kvapôčok, ktoré môžu obsahovať vírusy.

 

Komentáre (0)