Diana Fabiánová: Niektorí muži sú neokrôchaní a nevedia dávať komplimenty. Často preto prestrelia

05. 09 2021 07:00 | BRATISLAVA/Katarína Kiššová
Diana Fabiánová.
Diana Fabiánová. Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič

Keď v mladosti brigádovala ako čašníčka, neslušné narážky od zákazníkov brala ako normu.

Veľa mužov je neokrôchaných a nevedia, ako dávať komplimenty. Je to ťažká zručnosť, ktorú nás nikto neučí. Hovorí režisérka a organizátorka večierkov pre nezadaných Diana Fabiánová. Keď brigádovala ako čašníčka, bežne sa stretávala so sexuálnym obťažovaním a nemiestnymi poznámkami od zákazníkov. Vtedy to brala ako normálnu súčasť svojej práce. Neskôr zažila aj pokus o znásilnenie, keď sa ju uznávaný umelec snažil prinútiť k sexu a k nahým fotkám.

Hovorí, že sama rada dáva komplimenty, ale mužom radí, aby si uvedomili, že môžu vyvolať strach a nepríjemné pocity.

Na našom portáli Tvnoviny.sk prinášame seriál s názvom NIE znamená NIE. Venujeme sa v ňom téme sexuálneho obťažovania či zneužívania žien, ktoré je veľkým problémom spoločnosti. Odborníci stále častejšie a hlasnejšie hovoria o nebezpečenstvách, ktoré na ženy môžu číhať. A to nielen v nočných uliciach, ale prakticky kdekoľvek.

V rozhovore sa dočítate aj:
Aké má skúsenosti so sexuálnym obťažovaním
Prečo muži vulgárne pokrikujú na ženy
Prečo sa ako mladá nedokázala ozvať
Čo prežívala, keď sa ju pedagóg pokúsil znásilniť
Ako dávať komplimenty
Ako osloviť človeka v bare
Ako používať zoznamovacie aplikácie

Zažili ste niekedy sexuálne obťažovanie?

Áno, viac krát. Na Slovensku aj v zahraničí.

Vedeli ste si už vtedy uvedomiť, že ste zažili obťažovanie a nie je to v poriadku?

Akceptovanie nevhodného správania sme v minulosti mali z časti znormalizované. V tom období, 20 rokov dozadu, som to ja i mnohé mladé dievčatá v mojom okolí brali ako normu. Počas vysokej školy som brigádovala ako čašníčka v pube. Neprístojné poznámky od zákazníkov boli bežné. Pokrikovanie a verbálne obťažovanie bolo nevyžiadanou súčasťou v danom pracovnom prostredí. Nezažila som narážky len na môj výzor, ale aj na moje kolegyne. Zákazníci napríklad pokojne povedali vety ako „my sme si už objednali u tej kolegyne s veľkými prsiami ". Stávalo sa to aj v Španielsku. Po dievčatách a ženách sa pokrikovalo. Nie je to v poriadku. Nemali by sme nahlas hodnotiť a komentovať tvár či telo iného človeka a nenormálne dávať najavo, aké emócie či sexuálne chute v nás jej výzor vzbudzuje. Je to dehonestujúce.

Ako ste sa vtedy cítili? Mali ste tendenciu to zľahčovať, že veď ide iba o kompliment?

V tom veku a dobe som to brala , že tak sa veci majú. Od istého momentu som si však začala uvedomovať, že to nie je v poriadku a prekážalo mi to. V Španielsku to bolo ešte výraznejšie. Dievčatá tam častejšie nosili nohavice, či dlhšie sukne, aj keď bolo horúco. Postupme som pochopila prečo. Tiež som prestala nosiť mini sukne. Pozornosť bola nevyžiadaná. Keď som išla po ulici, horda robotníkov po mne pokrikovala a pískala. To nie je príjemný „kompliment“. Často si zamieňame pojmy. Kompliment má vzbudiť pozitívne emócie, je rešpektujúci, je to poklona. Vypiskovanie a pokrikovanie skupiny mužov, ktorí vám otvorene zízajú na prsia, zadok či nohy a nahlas ich komunikujú vyvoláva celkom iné pocity. Napríklad aj strach.

Stáva sa vám to aj teraz?

Zriedkavo, no občas sa to stane. Naposledy pár dní dozadu, opäť v Španielsku. Dokonca som bola s mojím manželom. Muž v aute sa vyklonil a zakričal na mňa veľmi neohrabaným spôsobom. Môj muž bol úplne vykoľajený, ako si to môže dovoliť a kam by sa to posunulo, keby som tam bola sama.

Viete sa už teraz ozvať a ohradiť voči takýmto prejavom?

Áno. Nezačnem na nich kričať, no snažím sa to buď otočiť na humor, nastaviť im zrkadlo, že je to nemiestne, alebo ich slušne no rázne upozorniť, že je to za čiarou. S takýmito prejavmi sa však v oveľa väčšej miere stretávajú mladšie ženy či dievčatá. Sčasti preto, že mladosť u žien je mužmi vnímaná ako sexuálne atraktívna, a sčasti preto, že väčšina mladých žien či dievčat nemá ešte odvahu či pohotovosť oponovať od nich starším mužom či dokonca skupine mužov. Je to nerovný súboj.

Takže zámerne vyhľadávajú ženy, od ktorých neočakávajú odpor alebo zosmiešnenie?

Možno to je u niektorých podvedomé rozhodnutie, no áno. Dodnes si pamätám niektoré výroky, ktoré mali muži na moju adresu a nič som im na to nepovedala, pretože som to v tom momente nedokázala. Ak by mi to povedali dnes, už by som sa ohradila. Všetko chce svoj čas. Hlavne sa netreba obviňovať, ak v danej chvíli nedokážeme zareagovať tak, ako by sme chceli.

Diana Fabiánová.
Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič
 

Pre denník SME ste opísali zážitok, keď vás sexuálne obťažoval pedagóg, ku ktorému ste chodili na hodiny klavíra, zamkol vás a museli ste zvádzať fyzický súboj. Koľko ste mali vtedy rokov a ako ste to prežívali?

Mala som okolo 19 rokov a bolo to nečakané. Stalo sa to v hudobnom štúdiu, takže bolo odhlučnené a kričať mi nepomohlo. Celé to bolo desivé. Pamätám si, že ešte nasledujúci deň som sa triasla. Bol to pokus o znásilnenie. Neviem ku koľkým dievčatám si to dovolil a s akým koncom, no pôsobil sebaisto a „zabehane“. Bol to pedagóg a národný umelec, ktorý mal kredit i postavenie, ktoré mu umožňovalo svoju spoločenskú prevahu zneužiť.

V krajinách s nedemokratickým systémom dochádza k častejšiemu zneužitiu moci na všetkých úrovniach, lebo nie je spravodlivo rozdistribuovaná, plus nefunguje právna ochrana občanov. Istá skupina ľudí má oveľa väčšiu moc než zvyšok krajiny a využíva to vo svoj prospech. Vtedy už nebol komunizmus, no kým sa vnútorné nastavenie ľudí zmení, trvá to roky. On mentálne zastal v systéme, kde funguje protekcia, podplácanie „prespanie sa“. Snažil sa ma presvedčiť, že „ak mu dám“ dostane ma na herectvo. Tým vám dáva najavo, že je jedno, kto má aký talent, vyhrá ten, kto bude pretlačený. I preto je dôležité, aby vymizla korupcia, aby sme mali dôveru, že rozhodujú naše vedomosti či talent, nie ľudia zneužívajúci svoje postavenie. Aby ľudia, v tomto prípade najmä ženy, neboli vydierateľné.

Vy ste opísali, že vám povedal, že má fotoalbum nahých fotiek iných dievčat, takže spomínaný pedagóg to zrejme robil dlhodobo a nikto to neriešil. Ako je možné, že sa mu ostatné obete nevedeli postaviť podobne ako vy?

Ani ja som to neriešila oficiálnou cestou. Obete sexuálneho násilia či obťažovania sú často obviňované, že si to vymysleli. Čelia útokom verejnosti, nedôvere okolia, osočovaniu, nepríjemným poznámkam. Pokiaľ obeť nemá podporné zázemie a solídnu sebadôveru, tak to nemusí ustáť a radšej si zvolí byť ticho. Predátori s tým rátajú, preto volia mladšie či zraniteľnejšie dievčatá. Moju spolužiačku na vysokej škole zneužíval pedagóg, profesor emeritus a schválne si vybral študentku, pri ktorej vycítil, že sa neodváži odporovať mu. Vydieral ju, že jej nedá skúšku a ona nedokončí školu. Pochádzala zo skromných pomerov, pre jej rodinu bolo nemysliteľné, aby ju vyhodili. Bola chytrá, poctivo sa učila na každú skúšku. On len zneužil jej plachosť, sociálne zázemie a nízke sebavedomie, aby uverila, že nemá inú šancu, len robiť to, čo jej káže. Najnebezpečnejší násilníci sú tí chytrí, ktorí si vedia správne vytypovať svoje obete. Aj preto je tak dôležité vychovávať dievčatá k sebaúcte, sebavedomiu, asertivite, aby si boli vedomé svojej hodnoty i svojich práv. Samozrejme to všetko nestačí, ak nefunguje právny systém a predátori sa spoliehajú na to, že ich konanie ostane nepotrestané.

Keď sa pred vami objavil polonahý s borovičkou, čo ste si pomysleli? Napadlo vám, že sa radšej nebudete brániť, alebo ste hneď vedeli, že budete bojovať?

Keď som ho videla v tých hrozných trenkách, chvíľu mi trvalo, kým mi došlo, čo sa deje. Následne som cítila strach a bežala som k dverám. Keď som zistila, že sú zamknuté, bol to šok a volala som o pomoc. Bránila som sa. Nemôžeme však spochybňovať obete, keď nebojujú. Každý reaguje inak, každá situácia je iná. Obete častokrát „zamrznú“ v šoku a nedokážu sa brániť.

Čítajte tiež: Šesť Sloveniek opísalo, ako sa stali obeťami sexuálneho obťažovania

Prečo muži vulgárne pokrikujú na ženy? Naozaj si myslia, že tým ženy ohúria?

Na to by mali odpovedať oni. Ja len tipujem, že časť z nich si myslí, že ženu teší, ak jej vyjadrujú obdiv tým svojím spôsobom. Neuvedomujú si, že forma akou to robia je nevhodná a tej žene to môže byť nepríjemné. Časti mužov je jednoducho jedno, čo to u ženy vyvolá. Chuť vyventilovať svoje emočné potreby je pre nich dôležitejšia. Pritom ja som zástankyňou komplimentov, sama ich rada dávam. Dá sa to robiť vkusne, slušne, nikoho tým neuraziť. Ľudia si častokrát neuvedomujú, že to čo hovoria vyznieva neprístojne. Stalo sa mi, že za mnou prišiel mladý muž a povedal mi, že sa nečuduje, že ženy ako ja znásilňujú. Myslel to ako kompliment. Nedošlo mu, že slovo znásilnenie v akomkoľvek slovnom spojení nemôže byť ženou vnímané ako kompliment. Veľa mužov je neokrôchaných nechtiac. Nikto nás neučí small talku, ako nadviazať nenútený rozhovor, ako sa prihovoriť neznámej osobe. Je to pre spoločenský život dôležitá zručnosť, ak ju nemáme danú do vienka, treba ju trénovať.

Diana Fabiánová.
Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič
 

Ako to teda robiť správne?

Keď sa idem prihovoriť cudzej žene, nechám jej dostatočný osobný priestor, netlačím sa na ňu. Pozdravím ju. Je dôležité aby ma videla pred tým, než ma počuje, aby sa necítila ohrozená. Približujem sa s priateľským úsmevom, očným kontaktom. Napríklad: „Dobrý deň, prepáčte, zaujalo ma ako dokonalo ste zladená. Ďakujem za ten estetický zážitok“. Samozrejme môže to byť aj o dosť neformálnejšie, keď to je situačné - v obchode pri regáli, v rade do kina, na vleku pri lyžovaní. Ak nadviažete na to, čo sa práve okolo vás deje. Nikdy by ste však nemali byť príliš blízko danej ženy. Nikdy sa jej pri prvom kontakte nedotýkajte. Nezvyšujte hlas. Môžete pochváliť jej úsmev či odev no nekomentovať jej telo a už vôbec nie intímnejšie partie. Váš úsmev a celkový výraz tváre je kľúčový. Ak sa prihovárate s ľahkým kamarátskym úsmevom, je to iné ako keď vidíte na tvári muža chlípny výraz a nadržanosť mu sála z oči aj pórov. Nehrbte sa. Ani príliš veľká nesmelosť a vajatanie nerobia dobrý dojem. Ak sa už odhodláte, choďte do toho naplno. Zásada je, predstaviť si, že to čo sa práve chystáte povedať cudzej žene, by niekto iný povedal vašej mame, sestre či dcére. Niekomu, na kom vám záleží. Ak by ste boli z toho nesvoji, či by vás to pobúrilo, nevyslovte to ani vy.

Niektorí muži sa obhajujú tým, že v minulosti sme mohli kolegyniam povedať čokoľvek a neprekážalo im to a dnes sú ženy precitlivené. Čo si tom myslíte?

V minulosti sme robili veľa vecí, ktoré dnes považujeme za neprípustné. Ženy niekoľko genrácií dozadu nemohli voliť, dediť, študovať či pracovať. Spoločnosť prechádza neustálym vývojom. Keď vieme, že ženám nerobí dobre, keď ich niekto obchytkáva a pokrikuje na nich, treba ich vypočuť a veriť ich pocitom. Veľa mužov nepočúva, čo hovoria ženy. Úlohu tu zohráva aj fyzická prevaha. Toto je dôležitý faktor, na ktorý muži zabúdajú. Vo väčšine prípadov sú silnejší než ženy. Muži si musia uvedomiť, že hoci nechtiac, môžu svojimi rečami vyvolať strach. Niektoré ich konanie či poznámky môže mať stresujúce účinky.

Ako osloviť v bare ženu a zároveň nepôsobiť čudne?

Vždy dodržiavajte odstup. Usmejte sa a požiadajte o dovolenie. Vykanie pôsobí úctivejšie. Ak ste mladý študent, tak to nie je nutnosť, závisí od situácie a miesta, no vykaním vyjadrujeme úctu. Dôležité je čítať emócie. Keď vidíte, že vaša prítomnosť je druhej strane nepríjemná, zaraďte spiatočku. Ospravedlňte sa za vyrušenie, prípadne povedzte, že ste konali v spontánnom popude, vyčítali by ste si keby ste to aspoň neskúsili, a so cťou odíďte.

Čo v prípade, keď ste sa prihovorili a druhá strana je rezervovaná, no nie úplne odmietavá?

Nežiadajte určite od oslovenej či osloveného kontakt, ale dajte svoju vizitku, alebo telefónne číslo. Dajte tej osobe čas a priestor , nech si to premyslí a keď chce, nech sa ozve. Bez pocitu, že vy máte jej číslo a možno ju budete zahlcovať nechcenými správami či volaním.

Vedia ľudia používať online zoznamky?

Keď vidím niektoré profilovky, tak ani nie (smiech). Existujú jednoduché pravidlá, ako používať online zoznamovacie aplikácie. Ak si hľadáte vzťah a nie iba sex na jednu noc, tak si nedávajte polonahé fotky. Ďalšie pravidlo je, že nikdy nedávajte fotku s drinkom. Štúdie ukázali, že to ľudí odrádza. Aj keď si poviete, že mne to neprekáža, veď vyzerá, že sa vie zabaviť, podvedome to vyvoláva negatívne dojmy. Pomôže, keď sa usmievate, keď tam máte viac fotiek a na niektorých ste sami a niekde aj s priateľmi. Retuš či niekoľko rokov staré fotky, ktoré vydávame za aktuálne robia medvediu službu. Keď sa stretnete naživo môže prísť sklamanie a pocit, že ste zavádzali. Úprimnosť šetrí čas a energiu. Vašu aj protistrany.

Pomáhajú sociálne siete zoznamovaniu?

Určite sa vďaka nim množstvo ľudí zoznámilo, zároveň to môže byť i veľká časová strata, kým nájdete spriaznenú dušu, ak ju vôbec nájdete. Musíte sa predrať balastom, pretože ľudia s radosťou prikrášľujú či rovno skresľujú. I preto som fanúšičkou offline zoznamiek. Toho druhého máte priamo pred sebou. Z mäsa a kostí. Viete, ako skutočne vyzerá, ako vonia, ako gestikuluje, rozpráva, akú má reč tela, čo zo seba vyžaruje. Hneď je jasné, či prebleskla iskra, alebo nie.

Ovplyvňujú správanie mužov aj politici a celková negatívna nálada v spoločnonosti?

Určite. Ľudia od ranného detstva fungujú na princípe špongie. Nasávame dianie, atmosféru, pocity, náladu okolo nás. Množstvo impulzov vstrebávame na nevedomej úrovni. No naše interné receptory pracujú na plné obrátky. Bez ustania. Ľudia potrebujú vzory, preto funguje influencerstvo, Instagram. Preto vzhliadame k hercom a známym osobnostiam, sledujeme bulvár. Chceme vedieť, ako to robia úspešní jedinci a podvedome ich správanie kopírujeme. Keď máme vládu, pre ktorú sú normálne sexistické poznámky a má ich samotný expremiér, keď toto správanie je tolerované na špici vedenia krajiny, alebo sexistické narážky odznievajú v televízii od známych osobností, spoločnosť to považuje za normálne a akceptovateľné. O obťažovaní ani nehovoriac. Preto je tak dôležité mať vo vláde i v médiách uvedomelých a rešpektujúcich ľudí.

Čítajte tiež: Sexuálne obťažovanie: Ak sú vulgárni politici, tak si ľudia dovolia viac, tvrdí odborníčka