ANKETA: Ukázal smer, dobro i kritiku, toto sme potrebovali. Osobnosti hodnotia návštevu pápeža

18. 09 2021 09:00 | BRATISLAVA/Katarína Kiššová, Rebeka Kosečeková
Pápež František v Šaštíne
Pápež František v Šaštíne Foto: TASR - Martin Baumann

Odpovedajú politici, duchovní i umelci.

Pápež František strávil na Slovensku celkom štyri dni a zastavil sa na viacerých miestach v krajine. Jeho cestu sledovali naživo či prostredníctvom médií desaťtisícky Slovákov vrátane politikov, umelcov, športovcov a ďalších známych osobností. V ankete sme sa ich spýtali, ako vnímali prítomnosť hlavy katolíckej cirkvi u nás a ktoré momenty či posolstvá z jeho návštevy ich oslovili najviac.

Eduard Heger, premiér:

S otvoreným srdcom aj mysľou som počúval jeho slová. Najviac vo mne zarezonovala táto myšlienka: „Dnes, ako vtedy, soľ viery nie je odpoveď podľa sveta, nespočíva v horlivosti viesť kultúrne vojny, ale v nenásilnom a trpezlivom rozsievaní Božieho kráľovstva, predovšetkým svedectvom milosrdenstva a lásky.“ Ďalším dôležitým odkazom pre Slovensko bolo jeho vyjadrenie k spravodlivosti, ktorá, ak nemá ostať abstraktnou ideou, ale má byť konkrétna ako chlieb, je potrebné viesť dôrazný boj proti korupcii a predovšetkým podporovať a presadzovať zákonnosť. Veľmi sa ma tiež dotkla výzva Svätého Otca, aby Slovensko bolo posolstvom pokoja v srdci Európy.

Vladimíra Marcinková, poslankyňa NR SR (klub SaS):

Pre mňa osobne je najsilnejším posolstvom Svätého Otca jeho citlivosť k vylúčeným komunitám a to, ako svojou návštevou na Luníku IX vyzval k otvoreniu sŕdc všetkých tých, ktorých hryzú predsudky. Len otvorená a tolerantná spoločenská atmosféra môže byť atmosférou zmeny k lepšiemu.

Romana Tabák, poslankyňa NR SR (klub OĽaNO):

Samotnú návštevu pápeža Františka vnímam veľmi pozitívne. Dúfam, že jeho posolstvá pomôžu nášmu národu napredovať. Z pápeža skutočne vyžaruje dobro. Bolo cítiť v jeho hlase, že je zapálený pre ľudí. Celá svätá omša mala zvláštnu magickú atmosféru, všade naokolo poletovali motýle. Bol to skutočne nezabudnuteľný moment! Ježišove slová aj v dnešnej dobe menia ľudské srdcia!

Rastislav Trnka, košický župan:

Pápež František raz povedal, že pravé bohatstvo nespočíva vo veciach, ale v srdci. Po jeho návšteve zostávajú tie naše naplnené. Pandémia nám priniesla množstvo tém, ktoré nás ako spoločnosť rozdelili. Počas návštevy pápeža Františka som mal po dlhom čase pocit, že opäť ťaháme za jeden povraz. A to je presne to, čo nám návšteva Svätého Otca mala priniesť. Pokoj, povzbudenie a možno aj pripomenutie, že ako spoločnosť dosiahneme viac, keď budeme držať spolu. Veľmi si cením aj výber miest, ktoré si pápež František zvolil pre svoju návštevu. Na jednej strane sa stretol s mladými ľuďmi, ktorí sú nositeľmi hodnôt a potrebujú vzory. Na strane druhej navštívil najväčšie rómske sídlisko na Slovensku Luník IX, ktorého obyvatelia potrebujú nádej. Košický kraj privítal vzácnu pápežskú návštevu po takmer 20 rokoch. Verím, že aj Svätý Otec sa s nami cítil tak príjemne ako my s ním a že sa do nášho kraja ešte vráti.

 

Marián Prachár, katolícky kňaz:

V mojom prostredí to bolo najmä o pozitívnych reakciách. Napríklad, že sa mnohí tešili. Pri úctyhodnom veku bol pápež plný optimizmu, energie a jasných, rozumných slov. Hovoril to, čo sa dalo od neho očakávať, lebo tie isté zásady a fundamentálne pravdy spomína po celom svete. Plne však pasovali aj na situáciu na Slovensku. Keď hovoril, že spravodlivosť nie je na predaj, chlieb je na delenie pre všetkých, korupciu treba odstrániť a nezákonný štát je chorý a robí chorými aj svojich občanov.

Osobne ma potešilo, keď spomenul, že nestačí ani súbor zákonov, organizované štruktúry, lebo život musí mať aj chuť. Slovensko už dlhodobo trpí neporiadkom, ktorý spomínal už pohanský historik Tacitus pred dvetisíc rokmi, že štát, ktorý nie je v poriadku, bude zavalený množstvom zákonov a predpisov. U nás to vnímam často ako literu bez ducha. A taká litera zabíja. Pápež to už nemohol našej spoločnosti povedať zrozumiteľnejšie, že ak chceme naozaj prežiť, potrebujeme si chrániť skutočnú slobodu - pred zneužívaním tak náboženstva, ako aj moci štátu, spravodlivosť, láskavý dialóg a stavať reálne na kresťanských základoch, k čomu sme sa zaviazali aj v našej ústave.

Zdieľam s mnohými nádej, že jeho slová nezapadnú prachom a nájdu sa osobnosti, ktoré budú Slovensku tieto výzvy a záväzky stále znovu propomínať.

Jozef Šofranko, provinciál jezuitov:

Je náročné komplexnejšie opísať uskutočnenú návštevu. To bude úprimná práca na ďalšie mesiace, aby sme plne porozumeli tomu, čo nám povedal a zanechal. Moje dojmy sú, že prišiel ako zmierovateľ, zjednocovateľ. Priateľ všetkých, veriacich - neveriacich... Blízky prezidentke, biskupom, Bezákovi, rómom, mladým... Veľmi priateľským, ale aj otcovským tónom hovoril verbálne aj neverbálne. Bol aj kritický a aj poukázal na problémy: nie moralisticky a znechucujúco, ale priateľsky a povzbudivo. Viacerí ho interpretujú „ako naložil tým biskupom a ako vyzdvihol toho Bezáka“. Ja tam však vidím úplný opak polarizácie. Bol ako otec, ktorý ukázal za tri - štyri dni smer všetkým. A ten smer nie je iný ako nám ho ukázal Ježiš v evanjeliách.

Tých momentov bolo viacero. Avšak tie najpodstatnejšie pre mňa boli dva. Prvým bolo súkromné stretnutie v nedeľu na Nunciatúre. Oslovili ma jeho blízkosť, pokora, hĺbka, jasnosť a otvorenosť a schopnosť počúvať. Nadovšetko však jeho posilňujúce povzbudenie pre našu prácu a miesto v cirkvi. Tieto moje slová sa možno lepšie pochopia po tom, čo zverejníme aj obsah súkromného stretnutia v najbližších dňoch.

Druhým bola jeho prekvapivá návšteva Exercičného domu v Prešove. Myslel na tých, ktorí boli v „úzadí“. Prišiel pozrieť tých, ktorí sa nemohli pre službu zúčastniť na liturgii spolu s ním a ukázal, že jemu naozaj záleží na všetkých!

Miša Kapustin, rabín:

Ja vnímam návštevu pápeža Františka na Slovensku veľmi pozitívne, najmenej jeho iniciatívu sa stretnúť s židovskou komunitou. Verím, že tato návšteva bude zdrojom pre ďalší vývoj medzináboženského dialógu na Slovensku. Najviac ma oslovili dve veci, ktoré som počul v jeho prejavoch: 1. manifestácia ľudskosti, ktorú vnímam za podstatnú úlohu existencie nášho spoločenstva; 2. odmietnutie tolerovať akékoľvek prejavy antisemitizmu.

Pápež v papamobile prechádza medzi veriacimi v Šaštíne
Foto: TASR - Michal Svítok
 

Viliam Dobiáš, prezident Slovenského Červeného kríža:

Návšteva bola ako malý zázrak. Svojím významom návšteva ďaleko prekročila význam Slovenska. Jeho príhovory boli lahôdkou, ktoú ešte stále vychutnávam, nechal nám posolstvo, ktoré budeme pri najlepšej vôli napĺňať desaťročie. Prihováral sa cielene rôznym skupinám: klerikom, veriacim, mládeži, Rómom, ale v každom príhovore boli slová určené aj všetkým ostatným, celému Slovensku a Európe. Keď povedal, nenechajte sa nakaziť pesimizmom, hľaďte do výšky, nie do zeme, oslovoval s mládežníkmi aj ich rodičov a všetkých starších. Slová „diskriminujeme vás, mrzí nás to, ale vzdelávajte sa a pracujte“ neboli len pre Rómov. Neskutočne trefná bola citácia z našej básnickej klasiky Mor ho! o prijatí cudzinca prichádzajúceho odkiaľkoľvek k nášmu stolu. Vyzval štruktúry cirkvi aj bežných veriacich na opustenie pompéznosti a prekonaných tradícií a na návrat k aktivitám z počiatkov pôsobenia apoštolov. Kráčať spoločne, byť slobodný a zároveň zodpovedný, viesť dialóg. Slová pápeža „Slovensko je báseň“ sú obrovský kompliment, ale ešte si ho len musíme zaslúžiť.

Katarína Strýčková, protokolistka:

Vzhľadom na to, že som bola spolukomentátorsky súčasťou troch špeciálnych relácií na TV Markíza, cítila som sa byť naozaj intenzívne „in medias res“ a návštevu som veľmi pozorne a podrobne sledovala.

Vnímala som napríklad, ako mnohí ľudia, ktorí o sebe hovorili, že nie sú veriaci, veľmi pozitívne reagovali na posolstvá, ktoré občiankam a občanom Slovenska tlmočil tak pápež František, ako aj prezidentka Zuzana Čaputová. Podobenstvá o chlebe, s ktorým sa delíme rovnakým dielom s tými, ktorí sú okolo nás, ma veľmi zasiahli. Páčilo sa mi, ako nám pápež pripomenul, že predstavitelia a predstaviteľky kultúry sú „soľou zeme“. Mimoriadne som ocenila jeho slová o nutnosti podpory integrácie a solidarity. Slová o tom, že je potrebné a najmä možné otvoriť sa novosti bez toho, aby sme sa vykorenili.

Pri stretnutí s predstaviteľmi židovskej obce zaznelo podľa mňa veľmi jasné a silné posolstvo týkajúce sa aj katolíckeho kňaza Jozefa Tisa, keď pápež povedal, že sa hanbíme priznať „koľkokrát bolo použité nevysloviteľné meno Najvyššieho na neopísateľné činy neľudskosti! Koľko utláčateľov vyhlásilo: „Boh je s nami“, ale pritom oni „neboli s Bohom.“ Naopak, s ľútosťou som si na sociálnych sieťach všímala útoky a nenávistné prejavy tých, ktorí sa síce vydávali za kresťanov, ale s výzvami na starostlivosť o tých najslabších a núdznych, na ľudskosť a súcit sa tvrdohlavo odmietali stotožniť.

Myslím si, že nielen predstavitelia katolíckej cirkvi na Slovensku dostali v tejto vskutku dlhej a výnimočnej návšteve jedinečnú príležitosť na to, ako konečne začať napomáhať k „budovaniu mostov“ medzi jednotlivými skupinami v našej spoločnosti. Pápež František svojím precízne vystavaným programom a prejavmi poukázal nielen na konkrétne veci v Cirkvi - ako je napríklad nutnosť finálne pomenovať a vyrovnať sa s „kauzou Bezák“, či priblížiť sa k veriacim nielen v rámci väčšej jednoduchosti kázní v kostoloch. Svojím programom v Košiciach jednoznačne ukázal nám všetkým, aké dôležité je prejaviť láskavosť a vľúdnosť všetkým, ktorí na Slovensku žijeme, bez rozdielu.

Niektorí slovenskí politici by si mali vziať príklad z pápežových gest prijatia, láskavosti a všímavosti, ktoré prejavoval ľuďom na okraji slovenskej spoločnosti, namiesto toho, aby ju využívali na osobný marketing a snahu o znormalizovanie svojho osobitého poňatia morálky a mravnosti.

Rozumiem, že vytrvalosť, s akou pápež František a katolícka cirkev trvajú na niektorých dogmách, najmä v oblasti slobody voľby, viacerým prekáža. Osobne však v tejto štátnej a pastoračnej návšteve svetovej duchovnej autority vidím príležitosť na uvedomenie si toho, pre koho a ako by mali politici zlepšovať nastavenie verejných politík, ako aj toho, ako by sme my všetci mohli žiť lepšie a vľúdnejšie. S ohľadom na tých, ktorí sú nám blízki, ako aj na tých, ktorí nám boli ešte včera cudzí. Zmenu svojho postoja máme vo svojich rukách my sami.

Na snímke pápež František počas svätej omše
Foto: TASR - Michal Svítok
 

Matej Tóth, športovec:

Pápež František je veľmi silná osobnosť, ktorú v týchto časoch veľmi potrebujeme. Načasovanie z pandemickej situácie nebolo najvhodnejšie, ale z hľadiska medziľudských vzťahov ideálne. On sa snaží spájať a naša spoločnosť je, bohužiaľ, rozdelená prehlbujúcimi sa priepasťami. Pre mňa osobne bola najsilnejšia možnosť vidieť ho naživo relatívne zblízka, následne som si všetky jeho prejavy premietal, ako keby som ho mal pred očami naživo. Snažil som sa hlavne prijímať jeho myšlienky. Čo ich spájalo pri každom verejnom vystúpení, je pokora, súcit, tolerancia a schopnosť sa deliť s tými, ktorí to potrebujú.

Ondrej Kandráč, hudobník:

S pápežom Františkom prichádza na Slovensko obrovská ľudská nezištnosť, viera v hodnoty i tradície, ktoré nás stáročia formujú. S pápežom Františkom pre mňa prichádza aj nádej a pokoj, ktorý tak veľmi potrebujeme. S pápežom Františkom prichádza na Slovensko otec, ktorý nás má rád aj napriek mnohým našim nedostatkom. Už od prvej chvíle ma odzbrojila jeho pokora, prirodzenosť a zmysel načúvať najslabším. Je to človek, ktorý na to, aby si získal naše srdcia, nepotrebuje robiť teatrálne a silné gestá. Hlavne jedna jeho veta mi utkvela v Šaštíne v pamäti: Nezamieňajme si vieru s cukrom. Viera je aj o obeti a pomocí slabším, no hlavne tým, ktorí to najviac potrebujú. Som rád, že máme na svete osobnosť formátu Svätého Otca Františka. Aj vďaka nemu neprestávam veriť v dobro a zmysel tohto života.

Marek Madro, psychológ:

Svätý Otec navštívil Slovensko v čase veľmi citlivej spoločenskej atmosféry a
povzbudil nás k jednote, spolupatričnosti, vzájomnej úcte a rešpektu, čo naozaj potrebujeme a je liekom na napätú atmosféru a náročnosť situácie, ktorú prežíva celý svet. Prišla významná osobnosť a reprezentant katolíckej cirkvi, ale jeho odkaz a atmosféra, ktorú tu zanechal sa dotkla veľkej skupiny ľudí, ktorá presahuje skupinu veriacich. Jeho pokora, múdrosť, odvaha, hĺbka, ľudskosť, ktorá sa nedá naučiť a „sympatické šibalstvá“ boli dôkazom toho, k čomu nás vyzval - nezatvárať sa a nerobiť okolo seba barikády.

Svätý Otec mal navnímanú atmosféru, ktorá je v našej krajine a jeho povzbudenia nevedú k tomu, aby sme sa vydali na cestu neznámeho a nepoznaného, ale naopak, aby sme sa vrátili k tomu ľudskému a solidárnemu, ktoré je pre nás typické. Dni so Svätým otcom boli mimoriadnou príležitosťou na to, aby sme strávili viac času so sebou, svojimi myšlienkami, pocitmi a rozhodnutiami a to je mimoriadne vzácny dar, ktorý Slovensko dostalo.

František Košarišťan, komik:

Návštevu pápeža Františka som vnímal veľmi pozitívne, potešila ma a zároveň prekvapila správa o tom, že k nám príde. Nielen ako kresťana, ale aj ako človeka, ktorý túto autoritu veľmi akceptuje. Je veľmi charizmatický, ľudský, objektívny a úprimný človek. Poukazuje na témy, ktorých sa cirkev predtým ani nechcela dotýkať. On o nich vie hovoriť s láskou a rozumne. Bol som aj trošku prekvapený, prečo príde Svätý Otec práve ku nám. Vyberá si skôr krajiny, ktoré potrebujú jeho pomoc. Prišiel ale veľmi správne, pretože tú pomoc potrebujeme aj my. Sme rozhádaný národ a čím ďalej, tým viac sa spoločnosť polarizuje. Iste sa to deje aj inde, no na Slovensku to vnímam veľmi intenzívne.

Jeho prítomnosť bola podnetom k tomu, aby sme sa k sebe priblížili a pomáhali si. Či už je to očkovanie alebo dianie v politike, rôzne korupčné kauzy, ktoré sa nevedia dotiahnuť do konca a podobne. Myslím si, že aj kresťanov na Slovensku ubúda, lebo cirkev možno už nie je pre ľudí taká atraktívna. Aj v nej sa dejú rôzne kauzy, napríklad s pánom Bezákom. Situáciu prišiel pápež František upokojiť a zanechal v ľuďoch hlbokú stopu. Keď som sa započúval do jeho slov, nadchli ma. Smeroval aj k tomu, aby sme si otvorili srdcia aj pre druhých, nieln pre seba, ale aj pre druhých. Prekvapila ma jeho návšteva Luníka IX. Rómska otázka je roky neriešená nielen na Slovensku. Jeho osoba môže pomôcť k tomu, aby sme týchto ľudí vzdelávali a nasmerovali ich, pretože sú dobrí ľudia, ktorí potrebujú pomocnú ruku.