
Sem sa odváži ísť len málokto.
Niektoré miesta nás ľakajú pre ich krásu, kultúru, históriu, ale aj túžbu zažiť niečo nové. Iné nám naháňajú hrôzu a radšej sa im oblúkom vyhýbame. Nie sú to však len hororové kulisy. Za ich atmosférou sa skrýva história, prírodné sily aj ľudské osudy.
Vybrali sme päť miest, podľa portálu Maptive, ktoré patria k najstrašidelnejším na svete a pritom dokazujú, že realita býva silnejšia než fikcia.
Pripjať vznikla ako moderné mesto pre pracovníkov černobyľskej jadrovej elektrárne. Pred rokom 1986 tu žilo takmer 50 000 ľudí bežný život. Po výbuchu reaktora však muselo byť celé mesto evakuované v priebehu jediného dňa.
Dnes pôsobí ako mrazivá kulisa postapokalyptického filmu. Hrdzavé ruské koleso, ktoré sa nikdy nestihlo oficiálne otvoriť, opustené školy a nemocnice či paneláky zarastené stromami. Príroda si berie mesto späť a medzi budovami sa pohybujú losy, vlky aj divoké kone. Nad zničeným reaktorom sa týči obrovský oceľový kryt s názvom Nový bezpečný konfinement, ktorý má oblasť chrániť ešte celé desaťročia.
V horskom údolí Japonska nájdete dedinu, kde dnes žije viac bábik než ľudí. Nagoro sa vyľudnila, no miestna umelkyňa Tsukimi Ayano to využila. Vytvorila viac než 300 strašiakov v životnej veľkosti.
Sedia na autobusovej zastávke, pracujú na poli či „študujú“ v zatvorenej škole. Každý z nich pripomína bývalých obyvateľov alebo fiktívne postavy. Atmosféra je zvláštne pokojná aj znepokojivá zároveň. Pre autorku sú však tieto figúrky citlivou spomienkou na dedinu, ktorá kedysi pulzovala životom.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
V roku 2007 si používatelia Google Earth všimli pri Bagdade jazero s desivou krvavočervenou farbou. Internet zaplavili špekulácie od priemyselného znečistenia až po krv z bitúnkov.
Vedci však ponúkli oveľa menej dramatické vysvetlenie, v ktorom vysvetlili, že v slanej vode sa môžu premnožiť riasy alebo baktérie, ktoré zafarbia hladinu do červena. Jazero sa časom vrátilo k pôvodnej farbe a hoci presná príčina nebola oficiálne potvrdená, príroda je aj v tomto prípade najpravdepodobnejším vinníkom.
Baia bola kedysi synonymom luxusu. Rímska smotánka, kde patril aj Caesara či Nero, sem prichádzala za horúcimi prameňmi, výhľadmi na more a divokým spoločenským životom.
Sopečná aktivita však postupne spôsobila pokles pôdy a Stredozemné more mesto pomaly pohltilo. Dnes leží veľká časť Baie pod hladinou ako fascinujúci podvodný archeologický park. Návštevníci môžu obdivovať rímske sochy, mozaiky a ruiny víl zo sklenených lodí alebo priamo pri potápaní.
Arabské more pri pobreží Indie bolo stáročia obchodnou bránou medzi Východom a Západom. Zároveň však patrilo k najzradnejším vodám. Prudké búrky, silné prúdy a ostré koralové útesy tu potopili nespočetné množstvo lodí.
Pri ostrove Bet Dwarka archeológovia objavili rímsku keramiku a nástroje, dôkaz dávnych obchodných spojení medzi Indiou a Rímskou ríšou. Vďaka moderným technológiám sa dnes pod hladinou odhaľujú nové príbehy o námorných bitkách, obchode aj každodennom živote na mori. Každý vrak je časovou kapsulou a mrazivou pripomienkou toho, aké nevyspytateľné dokáže byť more.