Historička prehovorila o masakri v Dunaji: V skutočnosti to bolo ešte horšie

paz

Publikované 7. 3. 2026 | FOTO: TV Markíza

Seriál poukázal na temnú stránku povstania.

Seriál Dunaj, k vašim službám vo svojom deji pravidelne poukazuje na skutočné historické udalosti, ktoré sa v čase Druhej svetovej vojny nielen na území Slovenska odohrávali. V posledných epizódach diváci sledujú obdobie Slovenského národného povstania a odvážne aktivity odbojového hnutia proti nacistickej armáde. Tvorcovia však realitu neprikrášlili a do príbehu zakomponovali aj temnú stránku povstania.

O strašnej tragédii v Sklenom prehovoril pred Editou (Zdena Studenková) a Irenou (Barborou Andrešičovou) zdesene Imrich (Ivan Šándor). Imrich sa dozvedel, že partizáni vyvraždili celú obec Karpatských Nemcov a desivým správam nikto nechcel vedieť. Neskôr uvažovali, že ide len o škaredú propagandu Nemcov s cieľom oslabiť silu odboja. Pravda je však taká, akú im Imrich v príbehu povedal. Masaker v Sklenom partizáni skutočne spáchali.

„Masaker v Sklenom patrí k najviac tabuizovaným udalostiam spojených so Slovenským národným povstaním (SNP). V obci Sklené (Turiec) sa odohrala hromadná vražda 187 mužov nemeckej národnosti, spáchali ju 21. septembra 1944 príslušníci 3. roty 8. oddielu 1. československej partizánskej brigády J. V. Stalina,“ uviedla historička doc. Mgr. Eva Škorvanková, PhD., ktorá s tvorcami seriálu spolupracuje.

Detaily masakra v Sklenom

„Najskôr partizáni v noci z 20. na 21. septembra 1944 vykonali domové prehliadky v obci a zaistili pritom asi 300 mužov vo veku 16 – 60 rokov, ktorých umiestnili v meštianskej škole. Ráno boli práceschopní Sklenčania pod zámienkou zákopových prác odvedení na železničnú stanicu. Krátko pred poludním sa vlak pohol smerom na Hornú Štubňu, ale už po dvoch kilometroch jazdy zastavil pri lese Ebener Wald (Les na Rovine). Približne 20 chlapov muselo následne vyhĺbiť pod železničným násypom jamu, ktorá sa zakrátko zmenila na masový hrob. Dozeralo na nich asi 60 partizánov z 3. roty. Na príkaz politického komisára brigády Leonida Slavkina partizáni postupne zastrelili mužov zo šiestich vagónov,“ doplnila detaily udalosti, ktorá sa tragicky zapísala do histórie. Aj v tomto prípade ľudská odvaha zachránila niekoľko životov.

„Približne tridsiatim sa však podarilo utiecť a vďaka odvahe neznámeho slovenského železničiara uniklo smrti aj 63 mužov z prvého vozňa,“ dodala Škorvanková. „Celkovo partizáni zavraždili 187 mužov, obete olúpili a pri odchode z miesta činu hodili do napoly zasypanej jamy niekoľko ručných granátov,“ popisuje masaker.

​„Pohnútky, ktoré viedli k masakru, zostávajú dodnes sporné. Masaker neunikol povstaleckým orgánom, ale vyšetrovanie znemožnil nepriaznivý vývoj vojenskej situácie. Po skončení vojny nebol ani jeden z páchateľov postavený pred súd a komunistický režim udalosti v Sklenom dôsledne utajoval. Obete masakru sa dočkali čiastočnej satisfakcie až v roku 1994, keď bol na mieste tragédie odhalený pamätník,“ pripomenula.

Partizáni, ktorí sa masakru zúčastnili, mali väčšinou slovenskú národnosť. „Rozkaz na vykonanie exekúcie vydal podľa všetkého samotný veliteľ 1. československej partizánskej brigády J. V. Stalina kapitán Alexej Semionovič Jegorov, ktorý osobne navštívil Sklené 19. septembra 1944. Samotného masakru sa zúčastnilo približne 60 partizánov z 3. roty. Väčšina z nich mala slovenskú národnosť a pochádzala z okolia Utekáča,“ spresnila historička.

Galéria

+ 8 ďalších fotografií

+ 7 ďalších fotografií

Zločinov partizánov bolo viac

Škorvanková priblížila, že k zločinom partizánov dochádzalo opakovane. Od leta 1944 pri aktivizácii partizánskeho hnutia a následne pokračovali po vypuknutí SNP.

„Išlo najmä o vraždy a útoky na nemecké obyvateľstvo, katolíckych kňazov a predstaviteľov vojnovej Slovenskej republiky. Celkovo si vyžiadali asi 1 500 ľudských životov. Odohrávali sa v prevažnej miere iba vo vnútri povstaleckého územia a na rozdiel od neskorších akcií nacistov nemali systematický charakter ani podporu povstaleckého velenia. Niektorí povstaleckí či partizánski páchatelia boli za zločiny stíhaní ešte počas povstania povstaleckou justíciou, napr. Masaker v Hájnikoch, prípadne samotnými partizánmi - zadržanie a smrť Karla Glýra, člena bandy Petra Myjavského, partizánmi oddielu Hurban,“ uviedla a doplnila, že Nemecko zločiny neskôr propagandisticky využívalo.

„Po potlačení povstania a okupácii Slovenska nemecké okupačné a spravodajské jednotky a slovenské vládne orgány odkrývali a medializovali povstalecké zločiny. Zločiny povstalcov boli propagandisticky využívané a zveličované nielen na Slovensku ale aj v nemeckej a protektorátnej tlači,“ povedala Škorvanková.

Sledujte Dunaj, k vašim službám v utorok a štvrtok o 20.30 h na Markíze alebo v predstihu na Voyo.

Dunaj, k vašim službám

11. epizóda | 67 min

Sleduj na VOYO