Jej rozlúčka bola dojemnejšia ako čakala.
Kristína strávila s partizánmi v lesoch nejeden deň. Z Bratislavy ju vyhnala hrozba fatálneho trestu za svoje kruté činy a v partizánskej jednotke sa pokúsila na všetky svoje chyby zabudnúť. Keď si uvedomila, že v lesoch už zrejme nemá ako pomôcť, rozhodla sa pre návrat do mesta. Vôbec však netušila, že jej rozlúčka bude dojemnejšia ako by čakala.
Medzi partizánmi bolo od Kristíninho príchodu hneď živšie. Ženská ruka sa v lesoch zišla a čas chlapom plynul príjemnejšie. Najmä Váňu prítomnosť Kristíny nadchla. Od začiatku mal oči iba pre ňu, a keď prišiel čas na rozlúčku, odhodlal sa k odvážnemu kroku. Kristíne vyznal hrdinsky lásku.