Nikto neudržal slzy.
Uniesol stratu mamy, zniesol kruté dopady vojny aj povstania, ako aj ďalšiu rozlúčku s milovanými Annou a Vilom, ktorí sa o neho starali ako o vlastného syna. Ondrík bol po ich odchode do koncentračného tábora znova vystavený napospas osudu, no zvládol aj túto ranu. Pod ochranné krídla si ho val Kováč, ktorý sa mu stal dedkom.
Keď sa domov vrátil Vilo, Ondrík sa rozradostil. Veril, že o chvíľu sa vráti aj Anna a všetko bude opäť tak ako kedysi. Lenže ani Vilo nebol taký, ako si ho pamätal a znova zažíval smutné chvíle. Vilo si uvedomoval, že Ondrík pri ňom trpí a požiadal Vilmu o pomoc. Chcel pre neho šťastný život.
Vilma vedela, že Červený kríž sa z Bratislavy chystá vypraviť vlaky do Švédska, kam mohli vycestovať deti za lepším životom. O všetkom sa porozprávali s Ondríkom a ten súhlasil. Ondrík odchádza do Švédska, aby si našiel dobrú rodinu a šťastnejší život.