BAV SA BEZ REKLÁM
Vychutnaj si filmové novinky aj stovky seriálov
Lebo medveď
Režisér dokusérie Miro Remo otvorene: Nikdy predtým som medveďa nevidel
Publikované
| FOTO: VOYO
„Hlavnou myšlienkou je otázka, či chceme zostať naďalej v konflikte, alebo chceme konečne začať uvažovať nad spoločnou budúcnosťou inak.“
Galéria
+ 16 ďalších fotografií
+ 15 ďalších fotografií
Miro Remo je slovenský dokumentarista, držiteľ viac ako 60 ocenení z medzinárodných filmových festivalov. Na VŠMU v Bratislave nakrútil vo štvrtom ročníku najoceňovanejší slovenský film v histórii, Arsy-Versy (2009), ktorý dostal 36 ocenení doma i v zahraničí. Jeho celovečerný debut Comeback (2014) z prostredia najprísnejšieho väzenia na Slovensku bol uvedený, rovnako ako ďalšie jeho filmy, na karlovarskom filmovom festivale, podobne ako jeho film Richard Müller: Nespoznaný (2016). Do povedomia sa dostal kriticky ladenou snímkou o slovenskej popkultúre Cooltúra (2016). Divákov i odbornú verejnosť zaujal aj snímkou Láska pod kapotou (2021), nominovanou na Českého leva či Slnko v sieti, spolupracoval aj na projekte Básnenie (2023) s Milanom Lasicom a mnohých ďalších.
Kto prišiel s myšlienkou venovať sa dokumentaristicky práve téme medveďov?
Prišiel s ňou scenárista, s ktorým úzko spolupracujem, Juro Šlauka. Spoločne sme hľadali nový námet a dohodli sme sa, že sa pozrie na to, čo rezonuje slovenským internetom a verejným priestorom. Téma „medveď“ nás zaujala, pomerne výrazne vytŕčala z vyhľadávacích zdrojov, a tak sme sa do toho pustili. Čo všetko zahŕňa príprava na nakrúcanie takéhoto dokumentu? Dokument je formát, ktorý je závislý od ľudí a od ich reálnych životov. Najzásadnejšie je nadviazať úzky kontakt so skutočnými postavami, ktorých sa téma dotýka. V tomto prípade to znamenalo vytypovať si oblasti, v ktorých problém „medveď“ rezonuje najviac. Boli to oblasti Nízkych Tatier a Poľany. Snažili sme sa nájsť v týchto lokalitách postavy tak, aby sme dokázali rozprávať komplexný príbeh toho, čo sa okolo témy medveď dialo.
„Často sa cítim ako vedec v laboratóriu, kde predmetom môjho skúmania sú ľudia a ich vzťahy. Toto nastáva len vtedy, keď je človek trpezlivý a vydrží.“
Mali ste striktný scenár?
Nemali sme úplne presný scenár, ale pátrali sme po tom, čo všetko tvorí medvedí konflikt a na základe týchto zistení, rešerší a spoznávania situácie sme vyberali ľudí, za ktorými sme šli. Veľmi intenzívne sme vnímali konflikt, ktorý medzi oboma tábormi bol, a na oboch stranách sme sa snažili nájsť jeho najvýraznejších respondentov. Cieľom bolo vytvoriť dialóg, ktorý by inak nevznikol. Jednoducho povedané, snažili sme dostať pod jednu strechu oba „znepriatelené“ tábory. Kto všetko je súčasťou tímu tvorcov? Náš tím pozostáva z kameramanov Jura Mravca, Iva Mika, Maťa Kačerjaka, i ja som stál za kamerou. Neodmysliteľnou súčasťou je kreatívny producent Marek Kučera, ktorý rieši aj celú výkonnú produkciu a tiež na projekte participoval autorsky. S Marekom som spolupracoval aj predtým na mnohých projektoch, naposledy na projekte Básnenie s Milanom Lasicom. Už som spomínal aj scenáristu Jura Šlauku, s ktorým spolupracujem na projektoch dlhodobo, už od VŠMU. Stará dobrá osvedčená partia zapálených ľudí.
Ako dlho trvalo natáčanie a aké boli najväčšie výzvy?
Natáčanie trvalo presne 58 dní. Najväčšou výzvou bolo vydržať, až kým situácie pred kamerou neprinesú očakávanú kvalitu. Vydržať do momentu, v ktorom si poviem, že také niečo som nečakal. Dokument ma baví vtedy, keď ma prekvapí, keď sa niečo dozviem. Často sa cítim ako vedec v laboratóriu, kde predmetom môjho skúmania sú ľudia a ich vzťahy. Toto nastáva len vtedy, keď je človek trpezlivý a áno, musí byť tak trochu i bláznom. Kto je však zahľadený, koncentrovaný, ten býva odmenený. Dostatok času potom generuje aj lepšie pochopenie témy.
Akým štýlom ste ten dokument tvorili, ako vznikal?
Je to kombinácia nami natočených záberov, reportáží či napríklad YouTube archívov. Pracujeme s rôznym typom materiálov, aby sme sa dostali bližšie k postavám. Na dokumentoch sa mi páči, že sú veľmi plastické, slobodne môžeme kombinovať všetko so všetkým. Práve prostredníctvom rôznych archívov máme možnosť ponoriť sa lepšie do celého života postáv, ísť niekedy aj päť, desať či viac rokov dozadu. V prípade našich postáv, Vladimíry Fabriciusovej a Rada Haluzu, sa tak dostávame až do detstva. Prvá fotka malej Vladimíry je vedľa zastreleného medveďa. Ani sa mi nesnívalo, že na niekoho takého natrafíme. Mňa fotili s Mickeym Mouseom, ju s mŕtvym medveďom. Každý máme iné štartovacie čiary. To sú tie prekvapenia, nečakané situácie. Práve preto to robím a mám z toho celého radosť.
Nastali situácie, keď ste sa pri natáčaní ocitli v nejakom nebezpečenstve?
Báli sme sa hlavne zo začiatku, keď sme s medveďom nemali skúsenosť. Nikdy predtým som medveďa nevidel, a to chodím pomerne dosť po horách. Nakúpili sme si i spreje proti medveďom, nebolo to pre nás úplne jednoduché. Pamätám si na môj prvý pocit, keď som mal vystúpiť v noci z auta, s tým, že tam niekde okolo chodí medveď, pričom sme nemali ani poriadnu baterku. Mal som len kameru a takmer nič som nevidel. Vystúpil som z auta a hneď som padol s kamerou do jamy. Mal som strach, ktorý vyplýval z mojej nevedomosti, medveďa som poznal len z bombastických TV reportáží. Médiá sú hladné po senzáciách, a aj vďaka nim prevláda názor, že medveď je útočiaca a nebezpečná šelma. A tento pocit v nás bol. Bol to však omyl.
„Ide o intenzívny ponor do myslenia postáv na oboch stranách konfliktu. V prípade hlavných postáv sledujeme aj vývoj ich motivácií a snažíme sa nájsť dôvody toho, prečo konajú tak, ako konajú.“
Ktorá je taká najpamätnejšia aj najdojímavejšia scéna z dokumentu?
Najpamätnejšie bolo, keď som bol s youtuberom Radom pozorovať medvede na Liptove. Boli sme na okraji lesa, na ich migračnej trase, po ktorej migrujú smerom do kukurice. V priebehu piatich minút okolo nás prešlo asi desať medveďov a bol to neskutočne silný a intenzívny zážitok. To Radovi nikdy nezabudnem, jeden z tých top životných zážitkov. Najdojímavejším momentom pre mňa bolo, keď sme sa s Vladimírou Fabriciusovou ponárali do jej minulosti. Keď som videl, ako úprimne nám rozpráva tom, čím všetkým si v detstve prešla, že nám to vôbec bola ochotná vyrozprávať. Mám rád, keď ľudia hrajú otvorenú hru a toto bolo otvorené možno viac, ako by som to dokázal sám. Film je často úprimnejší ako život. Niečo podobne silné sme zažili aj s Nikolou Nagyovou, Radovou priateľkou.
Dával vám aj „medvedí influencer“ Rado nejaké rady a tipy?
Áno, stále nám vysvetľoval, čo treba robiť, ako sa treba pohybovať, v akom vetre stojíme, odkiaľ môže medveď vyjsť. Bez neho by sme žiadne medvede nevideli. A rovnako ani bez Vladimíry. Keby nás nezaviedli na miesta ich výskytov, tak by sme s veľkou pravdepodobnosťou nevideli nič. Už som spomínal, že celý život chodím po horách a žiadneho medveďa som nevidel. A teraz som ich videl hádam aj 80 počas nakrúcania v priebehu polroka.
Séria ponúka jedinečný pohľad na vzťah človeka a prírody, ktorý je zároveň výpoveďou o stave jednej krajiny. V čom spočíva emocionalita a hĺbka tejto výpovede?
Celá séria zobrazuje, ako sa my, Slováci, vieme popasovať s témami, ktoré nás rozdeľujú. Ide o ponor do myslenia postáv na oboch stranách konfliktu. V prípade hlavných postáv sledujeme aj vývoj ich motivácií a snažíme sa nájsť dôvody toho, prečo dnes konajú tak, ako konajú. Cestujeme v čase, za hranice bežného zrýchleného vnímania témy šelmy. Dokument sa pozerá aj na konkrétne životné rozhodnutia jednotlivých aktérov.
Plánovali ste takúto romantickú linku v dokumente?
Chceli sme, aby naša séria nebola len prírodopisným skúmaním problému, ale aby mala jednak spoločenský, no aj intímny presah. Projektov na tému „medveď“ je x, ale tých, ktoré spájajú životné prostredie, prírodu, spoločnosť a majú ešte aj sociálny rozmer, to „intímno“, je naozaj málo.
Bol to zámer, vzájomne to poprepájať. Čo je podľa vás hlavnou myšlienkou tejto série? Čo by si divák zo sledovania mal zobrať?
Možno je to výzva k hľadaniu spoločných riešení. Je potrebné sa dohodnúť, ale tak, aby sme potom spolu dodržiavali túto dohodu. Hlavnou myšlienkou je otázka, či chceme zostať naďalej v konflikte, alebo chceme konečne začať uvažovať nad spoločnou budúcnosťou inak. A to nielen nad budúcnosťou problému s medveďom, ale aj v prípade ďalších pálčivých spoločenských tém, ktorými žijeme. Začnime komunikovať, načúvajme jeden druhému, snažme sa spájať, nie rozdeľovať. Inak sa ďalej nepohneme.
„Len tam, kde sa ľudia rozprávajú, je možné dôjsť k nejakým zhodám a záverom.“
Zmenil sa váš pohľad na medveďov počas natáčania?
Áno, nie je to pre mňa krvilačná šelma. Tento pohľad, ktorý som získal z médií či z internetu, sa zmenil. Spočiatku som sa naozaj bál. Strach už nemám, ale rešpekt, samozrejme, zostal. Videl som mnohé dôsledky stretu s medveďmi, neboli to príjemné pohľady. Nebyť však tejto série, bál by som sa asi ďalej.
Čo môže dokument zmeniť z hľadiska vnímania tejto témy?
Divák bude mať možnosť nahliadnuť na obe strany konfliktu a počuť argumenty na jednej aj na druhej strane. Pre poľovníkov môže byť zaujímavé vidieť konfrontáciu svojich názorov s názormi ochranárov a naopak. Tým, že sme tieto dva svety prepojili, vznikla správa o stave tohto konfliktu. Snáď toto prepájanie a umelecky podnietená diskusia bude pokračovať aj po odvysielaní série. Len tam, kde sa ľudia rozprávajú, je možné dôjsť k nejakým zhodám a záverom.
Tretiu epizódu dokumentárnej série Lebo medveď si môžete pozrieť už v piatok exkluzívne na Voyo.
Najnovšie videá zo seriálu Lebo medveď
Najnovšie články k seriálu Lebo medveď
Nestihli ste v TV
TOP relácie
Nové epizódy už teraz na Voyo
v predstihu • bez reklám • kedykoľvek
