
Keby ju útočník trafil inak, nemusela mať trvalé následky.
Do markízackej obývačky prijala pozvanie naša dlhoročná tvár Kristína Kövešová, s ktorou sme zaspomínali na jej začiatky v televízií, prvé reportáže a cestu k investigatívnej novinárčine.
Sama priznáva, že do Markízy prišla ako „pipinka“ s dlhými vlasmi a vysokými opätkami a chvíľu jej trvalo, kým si uvedomila, čomu sa chce venovať. Hneď, ako sa jej však pri prvej reportáži podarilo odhaliť HIV nakazeného muža, ktorý schválne šíril toto ochorenie, tak jej v redakcii dali voľnú ruku.
Počas rozhovoru sme Kristíne pustili jej prelomové reportáže, pri ktorých nám zvieralo hrdlo. Pri jej pracovnom aj osobnom nasadení sme sledovali aj to, ako sa postupne stupňovali aj útoky na jej osobu.
„Zažila som cez bitky, zlomený nos, otras mozgu, útoky, riešili môj pokus o vraždu či vyhrážky, ktoré boli veľmi sofistikované,“ povedal nám.
Na otázku, ako riziko jej povolania vnímajú jej blízki, odpovedala jednoznačne: „Blízki sú nastavení tak, že ja som si tu cestu vybrala a ja tvrdím, že keď niekoho ľúbiš, tak mu dovolíš robiť to, čo chce robiť. Či majú strach, určite áno, veď je to logické.“
Vrcholom bolo napadnutie v roku 2024 v Trnave v časti Farárske. „Nebola otázka, či sa to stane, ale kedy sa to stane. Keď som potom prišla do nemocnice, netušila som, čo sa deje. Lekár mi povedal, že mám otras mozgu, zlomený nos, poškodenú chrbticu, nechceli ma pustiť a išla som na neurológiu. Ani by mi nenapadlo, že ešte rok po tom budem mať trvalé následky a poškodené stavce. Išlo o to, že ma dobre trafil, keby ma trafil spredu, tak mám len zlomený nos a otras mozgu, ale tým, že som mala hlavu nabok, tak mi tá hlava odletela, akoby som mala haváriu,“ opísala nám útok Kristína s tým, že by to však bez mihnutia oka urobila znovu.
Ako sa Kristína pozerala na prvé reportáže, čo je jej hnacím motorom, ako vníma slovo spravodlivosť a prečo nikdy nebude odpovedať na otázky ohľadom jej súkromia, to sa dozviete v rozhovore.