Slovensko smúti. Zomrela legendárna Mária Kráľovičová

06. 12 2022 06:54 | zv, tasr
Marína Kráľovičová
Marína Kráľovičová Foto: Profimedia.sk
Marína Kráľovičová
Marína Kráľovičová
Marína Kráľovičová

Zomrela v pondelok vo večerných hodinách.

Slovensko sa v utorok prebudilo do smutného dňa. Vo veku 95 rokov zomrela legendárna divadelná a filmová herečka a recitátorka Mária Kráľovičová. Smutnú správu priniesol portál Štandard. Legendárna herečka zomrela v jednom z bratislavských centier pre seniorov v Starom meste, kam sa presťahovala tento rok.

Mária Kráľovičová má na konte stovky divadelných, filmových, televíznych a rozhlasových kreácií. Bola herečkou širokej žánrovej rôznorodosti s najväčším počtom zásadných postáv domáceho a svetového repertoáru.

SND pripomenulo, že je popri Hane Meličkovej a Oľge Borodáčovej jednou z troch nositeliek titulu národná umelkyňa, ktoré od čias prezidenta Beneša za obdobie 44 rokov vrcholní predstavitelia Československa udelili slovenským herečkám. Stala sa prvou slovenskou televíznou herečkou a prvou recitátorkou, ktorá slovenskú poéziu prezentovala v recitáloch na troch kontinentoch.

Marína Kráľovičová
Foto: Profimedia.sk
 

Nikdy nezabudneme

Mária Kráľovičová sa narodila 7. júna 1927 v obci Čáry na Záhorí. Po absolvovaní meštianky začala pracovať ako holička, neskôr sa zamestnala v obchode s odevmi. Ako osemnásťročná uspela na hereckom konkurze a v auguste 1945 prišla do Komorného divadla (dnes Slovenské komorné divadlo) v Martine.

V centre slovenskej kultúry a vzdelanosti rástla nielen herecky, ale i osobnostne, a to najmä vďaka kontaktu s režisérmi, spisovateľmi, básnikmi či maliarmi. Po dvoch rokoch martinského pôsobenia presídlila do Bratislavy, kde v rokoch 1947 - 1950 študovala herectvo na Štátnom konzervatóriu. Kráľovičovej pedagógom bol jeden z jej budúcich profilujúcich režisérov Jozef Budský.

V roku 1948 sa Marína Kráľovičová stala členkou Činohry Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave. Na javisku SND začínala v úlohách živelných a hravých naiviek, akými boli napríklad Agnesa v Molierovej Škole žien (1948) alebo Zuzanka z Figarovej svadby (1949). Zapôsobila však aj v postavách, ktoré charakterizovala lyrika, krehkosť, ale i ženskosť. Ku Kráľovičovej životným kreáciám patrí zdramatizovaná Sládkovičova Marína (1948). Javisková kompozícia Jozefa Budského bola svojho času označovaná za inscenáciu storočia.

Hra bola neskôr zakázaná, no ľudia ju spoznávali vďaka gramoplatniam či recitačným koncertom, a to nielen vo vtedajšom Československu. Nezabudnuteľné výkony predviedla herečka napríklad aj v inscenáciách Hamlet (1950), Rómeo a Júlia (1957), Veselé panie z Windsoru (1958, 1963), Zostupujúci Orfeus (1969), Útrapy z rozumu (1989), Ženský zákon (1996) alebo S mamou (2007).

Mária Kráľovičová bola prvou slovenskou televíznou herečkou. V roku 1957 ju totiž režisér Ján Roháč obsadil spolu s Elom Romančíkom do inscenácie Do videnia, Lucienne!, ktorá vlastne odštartovala sériu legendárnych televíznych pondelkov. Televízia poskytla Márii Kráľovičovej množstvo ďalších hereckých príležitostí. Účinkovala v snímkach Cid (1973), Buddenbrookovci (1974), Americká tragédia (1976), Louis Pasteur (1977), Višňový sad (1979) alebo Tiene v raji (1986).

Na filmovom plátne debutovala postavou Uľky Bujnovej v Bielikovom filme Priehrada (1950), neskôr si zahrala v detektívke Petra Solana Muž, ktorý sa nevrátil (1959), v kultovej komédii Skalní v ofsajde (1960), v psychologickej dráme Ivanov (1963) či v dráme Veľké šťastie (2006).

Mária Kráľovičová sa stala prvou recitátorkou, ktorá prezentovala slovenskú poéziu na troch kontinentoch. Napríklad v roku 1958 na svetovej výstave Expo v Bruseli a v roku 1967 na výstave Expo v Montreale.

V roku 2002 jej prezident SR udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy a o desať rokov neskôr dostala Medailu prezidenta SR. V rámci odovzdávania ocenenia Osobnosť televíznej obrazovky (OTO) ju v roku 2006 uviedli do Siene slávy.