Na smrť Milky Zimkovej zareagovala jej filmová dcéra Michaela Čobejová
Publikované
31.5.2023, 13:15
| FOTO: Profimedia.sk
So Zimkovou ju spojilo voľné pokračovanie filmu Pásla kone na betóne.
Galéria
Správu o úmrtí herečky a spisovateľky Milky Zimkovej zastihla jej filmovú dcéru Michaelu Čobejovú na nakrúcaní televízneho seriálu. „Cez pauzu som si čítala správy a toto som zahliadla na Facebooku. Vrátili sa mi všetky spomienky na celé natáčanie,“ povedala pre agentúru TASR herečka a producentka Čobejová. So Zimkovou ju spojilo voľné pokračovanie filmu Pásla kone na betóne, ktorý v roku 1980 nakrútil Štefan Uher na základe Zimkovej rovnomenného knižného debutu.
Vo voľnom pokračovaní ...kone na betóne (1995) si Čobejová zahrala Paulínu, dcéru hlavnej hrdinky Johany Ovšenej v podaní Zimkovej. „Neboli sme v priamom kontakte, natočili sme film a odvtedy sme sa nekontaktovali, párkrát sme sa stretli na trhu na Miletičke, tam sme sa porozprávali. Tým, že mala iný druh profesijnej kariéry a ja iný, nemali sme príležitosť sa spolu niekde stretnúť,“ priznala Čobejová.
Milka Zimková si pre nás zaspomínala na film Pásla kone na betóne. Pozrite si archívne video nakrútené pre reláciu Chart Show.
Podľa jej slov sa Zimkovej v pokračovaní príbehu východniarky Johanky podarilo niečo, čo filmári na Slovensku nevytvorili od čias Nežnej revolúcie. „Je to mimoriadne autentický film, kde je hlavná ženská hrdinka veľmi uveriteľná, citlivá a je taká strašne slovenská, toto bolo veľmi výnimočné,“ podčiarkla Čobejová. Milka Zimková bola podľa nej výnimočná nielen ako herečka. „V úlohe autorky priniesla do kinematografie autentický prvok, ktorému diváci veria od začiatku do konca. Keď sa s odstupom čase pozerám na ...kone na betóne, boli výpoveďou o svojej dobe, o trošku naivných podnikateľských začiatkoch, ale aj tak to považujem za najlepší porevolučný film, aký tu vznikol,“ vyhlásila Čobejová s tým, že výnimočnosť filmu dokazuje aj jeho sledovanosť. „Neustále ho opakujú a zakaždým má svojich divákov,“ poznamenala herečka k snímke, ktorú nakrútil režisér Stanislav Párnický.
Na smrť Emílie Zimkovej zareagovala Michaela Čobejová
|
FOTO:
Instagram/cobejova
„Milka Zimková priniesla do kinematografie niečo úplne výnimočné. V jej prípade autorská tvorba bola rovnocenná s hereckou prácou, to bolo na nej vzácne, bola priekopníčka v kinematografii, v umení vôbec, ako autorka, ale aj ako scenáristka a herečka,“ uzavrela Čobejová.
Herečka, spisovateľka, scenáristka Milka Zimková, prvá dáma divadla jedného herca, zomrela vo veku 71 rokov v utorok 30. mája v Bratislave.
Ľubomír Paulovič: Milka Zimková bola mimoriadne svojská
Spôsob umeleckej tvorby Milky Zimkovej spočíval vo veľkej miere v monodrámach, ktoré si ona sama písala, sama ich na javisku aj stvárňovala. „Čo je dosť výnimočné. Výpovede s hlbšou umeleckou kvalitou sú dosť zriedkavé a nie vždy vyjdú a jej sa to podarilo skoro, ak nie vždy,“ reagoval na úmrtie herečky a spisovateľky Ľubomír Paulovič.
So Zimkovou ho spojil dnes už kultový film Pásla kone na betóne, ktorý v roku 1982 nakrútil Štefan Uher na základe herečkinho rovnomenného knižného debutu. S Paulovičom sa stretli aj pri nakrúcaní voľného pokračovania ...kone na betóne, pod ktorý sa podpísal v roku 1995 Stanislav Párnický. „Veľmi dobre sa nám to robilo, bolo to zaujímavé, a nepredpokladali sme, že to bude mať až taký veľký divácky ohlas a záujem. Teda, tušili sme to, aj sme si to želali, ale príjemne nás to prekvapilo, že to bolo viacej, než sme si mysleli,“ prezradil k príbehu, ktorý mal podľa slov herca mimoriadny záber a myšlienkovú i ľudskú hĺbku. „Každý si v ňom niečo našiel, z divákov by málokto vedel ‚prichytiť‘ ten film pri niečom, čo by sa mu nepáčilo, nevyhovovalo alebo by to nebolo zaujímavé,“ poznamenal Paulovič k príťažlivému príbehu, ktorý bol podľa herca rovnako výnimočný ako jeho autorka Milka Zimková.
„Ona bola mimoriadne svojská, používala po skromne aj taký zvláštny spôsob humoru, približne taký jemne uzatvorený a charakteristický, ako mala jej postava vo filme. Svoj vlastný osobitý kolorit mala aj pri riešení problémov, ktorým čelila. Nepodliehala skepse ani dezilúzii, snažila sa energeticky a zmysluplne riešiť aj životné problémy. To napokon dala aj do postáv, ktoré si zapamätala z detstva a prostredia dediny. Ja tiež pochádzam z dediny, bolo mi to dosť blízke, vedel som sa s tým celkom slušne stotožniť,“ prezradil Paulovič.
So Zimkovou nejaký čas zdieľali aj spoločnú alma mater. Keď nastúpil na Vysokú školu múzických umení (VŠMU), ona bola vo štvrtom ročníku. Zimkovú označil za slobodnú umeleckú dušu, lebo nebola viazaná žiadnym divadelným angažmán. „Započala v trnavskom divadle so svojimi spolužiakmi. V krátkom čase odtiaľ odišla, lebo jej vnútorne vyhovovalo to, čo neskôr začala robiť. Pustila sa do melodramatickej tvorby, písania aj predvádzania monodrám,“ dodal Paulovič k umelkyni, ktorá bola originálna aj v obliekaní, typické pre ňu boli pôsobivé klobúky.
Emília Zimková
|
FOTO:
TASR
