• Šoubiz
  • Režírovať fontánu, dotknúť sa svetelného vodopádu, navštíviť drevený kostolík
Biela noc

Režírovať fontánu, dotknúť sa svetelného vodopádu, navštíviť drevený kostolík

Režírovať fontánu, dotknúť sa svetelného vodopádu, navštíviť drevený kostolík

16. ročník Bielej noci očaril Košice umením a multižánrovými zážitkami

V Košiciach sa cez víkend už šestnásty raz rozžiarila Biela noc – multižánrový festival, ktorý spája súčasné umenie s verejným priestorom a netradičnými lokalitami. Aj tento rok zaplnil nočné mesto rozmanitými dielami domácich aj zahraničných autorov a prilákal tisíce návštevníkov, vrátane rodín s deťmi a odborného publika. Počas troch večerov mohli Košičania od západu slnka do polnoci objavovať viac než 30 umeleckých inštalácií tvorcov a tvorkýň zo Slovenska, Japonska, Belgicka, Francúzska, Španielska, Veľkej Británie, Maďarska či Česka. Spoločne oživili ulice, parky a galérie, ale aj hotelovú fasádu, Spievajúcu fontánu a ďalšie nezvyčajné miesta.

Košice, 13. októbra 2025

Biela noc je prestížny medzinárodný projekt, ktorý sa z Paríža rozšíril do viac než stovky miest po celom svete. Od roku 2010 je stálicou aj na košickej scéne, kde sa stal obľúbenou súčasťou kultúrnej jesene. Tento rok prilákal okrem tisícov domácich návštevníkov aj množstvo turistov z okolitých krajín, rovnako ako rekordný počet dobrovoľníkov. Spoločne zaplnili ulice nočného mesta a vytvorili živú komunitnú atmosféru, ktorú dočasne stlmil len silný piatkový dážď. Hovorí umelecká riaditeľka Bielej noci Zuzana Pacáková: „Tešíme sa, že Košičania opäť vyšli do ulíc a užili si Bielu noc naplno – zapájali sa do interaktívnych inštalácií, debatovali s autormi, živé predstavenia odmeňovali potleskom. K viacerým dielam nám návštevníci písali, či by bolo možné ponechať ich v meste dlhodobo, čo je pre nás tá najlepšia spätná väzba. Do programu sa zapojilo aj množstvo košických galérií, ktoré trasu rozšírili o vlastné výstavné projekty. Je motivujúce cítiť, že festival je v Košiciach doma a má stálu podporu partnerov, kultúrnych inštitúcií a najmä samotných návštevníkov. Ďakujem partnerom, celému tímu a všetkým dobrovoľníkom, ktorí spoločne s nami vytvorili dva neuveriteľné víkendy – v Košiciach aj v Bratislave,” dodáva.

Radosť, humor a nadhľad v umení

Program festivalu bol tento rok o niekoľko inštalácií bohatší než v predchádzajúce ročníky a na mapu sa dostali aj viaceré diela, ktoré návštevníkov tešili spojením silnej vizuality a humoru. Z okien Hotela Yasmin mestu mávali neprehliadnuteľné nafukovacie klíčky britskej kreatívnej dvojice Luker & Estrellas, Alžbetinu ulicu obsadila monumentálna komiksová mačka Matúša Maťátka a Hlavnou ulicou sa tiahol 20-metrov dlhý nos od Erika Sikoru alias Džumelca. Ten si detskí návštevníci vzali za svoj a premenili ho na interaktívnu preliezku, ktorej nové využitia pre hru vymýšľali na mieste spolu s autorom. Rovnako zaujali aj hravé viazankové kobry Viliama Slaminku, svetelné kresby mestského života od BN Label alebo zvedavé oči svetelných Exotov, ktorí sa udomácnili v historickej radnici. Populárnu zastávku vytvorili aj belgickí Superbe, ktorí divákov pozývali zapojiť sa do kreatívneho procesu – deti aj dospelí svojimi skokmi na vyznačených stanoviskách spoločne kumulovali explózie farieb a zvukov, čím Kasárne/Kulturpark ozvláštnili veselou audiovizuálnou symfóniou. Už druhý rok Košičania naplno využívali aj možnosť stať sa režisérom multimediálnej vrstvy ikonickej Spievajúcej fontány – počas troch festivalových nocí spolurozhodovali o jej farbách, hudbe či intenzite vodnej clony. Rekordnej návštevnosti sa tento rok tešila tiež botanická záhrada, v ktorej tri najväčšie tropické skleníky ožili hrou svetla, farieb a zvukov džungle. Nočnú návštevu tak premenili na nečakane kúzelnú expedíciu za vzácnymi rastlinami, ktorá aj napriek čakaniu v radoch očarila viaceré generácie.

Galéria

+ 84 ďalších fotografií
+ 83 ďalších fotografií

Svetelné vrstvy mestskej architektúry

Biela noc je nielen príležitosťou spoznať súčasné umenie v jeho rozmanitosti, ale tiež vidieť vlastné mesto čerstvými očami – zažiť známe miesta premenené umeleckými a svetelnými zásahmi ako domácich, tak zahraničných tvorcov. Z balkóna sídla Košického samosprávneho kraja žiaril minimalistický svetelný „parazit” od BN Label, s ktorým vo svojej unikátnej pohybovej performancii pracovala Ariadna Vendelová. Priamy dotyk so svetlom a priestorom si návštevníci užívali aj na ďalších adresách – vždy však v jedinečnej site-specific forme, ktorú umelci, kreatívci, svetelní dizajnéri a programátori namiešali v dialógu s mestskou architektúrou. Tabačku Kulturfabrik si okrem DJov počas festivalových afterparties podmanil laserový mapping od BN Label, zatiaľ čo Black Box v Kasárňach/Kulturparku ožil dynamickou hrou línií, geometrických tvarov a podmanivej hudby v réžii dvojice Kuzma & Schnelly. Hypnotickou audiovizuálnou choreografiou priamo na Hlavnej ulici návštevníkov uchvacoval tiež kinetický objekt Flux od svetoznámych Collectif Scale z Francúzska. Tak ako predtým v Bratislave, aj v Košiciach diváci jeho futuristickú show pravidelne odmeňovali potleskom. K pútavým bodom v programe patrila aj interaktívna svetelná alej pred Kasárňami/Kulturparkom, ktorá ľuďom dovoľovala „namiešať” scenár jej multimediálnej performancie. 

Zážitky s BN Pass

Bohatej návštevnosti sa tešili tiež inštalácie a diela, ktoré vyžadovali kúpu festivalovej permanentky. Vďaka nej sme sa prechádzali alternatívnou hviezdnou oblohou Martiny Jarinovej, dotýkali svetelného vodopádu Španiela Marca Vilanovy alebo obklopovali impozantným 360-stupňovým laserovým tancom maďarského tvorcu Dániela Besnyő. Unikátny zážitok priniesol aj objekt Urchin, ktorý je výsledkom spolupráce Dániela s ďalším maďarským tvorcom Zoltánom Czingálim.  Ich svetelný „morský ježko” počas festivalových nocí podmanivo vstúpil do atmosféry výnimočnej historickej lokality, ktorá na bielonočnej mape zažiarila prvýkrát – chrámu sv. Mikuláša, ktorý v minulom storočí presunuli z Kožuchoviec do areálu Východoslovenského múzea. Návštevníci však nevynechali ani diela, ktoré spracúvajú náročné otázky súčasnosti, od situácie v slovenskej kultúre cez vojnové konflikty a možnú stratu slobody až po polarizáciu spoločnosti a masové protesty, ktoré sa odrazili napríklad v dielach Borisa Vitázeka, Matúša Maťátka či Michaela Bukovanského. Mnohí sa tiež zapojili do dlhodobého projektu fotografa Borisa Németha s názvom Ako sa máš, Slovensko?, ktorý zachytáva nielen portréty súčasných Slovákov a Sloveniek, ale aj ich osobné výpovede – o myšlienkach, aktuálnych náladách, trápeniach a snoch, ktoré spoločne tvoria obraz o našej krajine.

Najnovšie videá