Ako naučiť deti triediť odpad? Pomôže napríklad aj rozprávka
Publikované
Udržateľnosť
Mýty o ekológii: Čo je pravda a čo len výhovorka?
Publikované
| FOTO: Inštitút Cirkulárnej Ekonomiky
Zdroje potrebujeme šetriť a nie ich míňať na jednorazové veci, alebo na tie, ktoré nám krátko vydržia.
Téma životného prostredia, klimatickej krízy a neustále sa zhoršujúcej situácie na našej planéte je veľmi komplexná a zložitá. Existuje množstvo názorových prúdov a ešte viac mýtov. No dôležité sú, ako vždy, fakty. A práve o faktoch a mýtoch sme sa porozprávali s expertkou na cirkulárnu ekonomiku a zakladateľkou inštitútu INCIEN Ivanou Maleš.
Stretávame sa v čase, keď sa o ekológii hovorí čoraz viac – no zároveň rastie únava, zmätok a mýty.
Treba povedať, že každoročne pociťujeme stále viac dopadov zmeny klímy na náš každodenný život. Každoročne rastie teplota v rôznych regiónoch Slovenska, naše domácnosti ohrozujú silné zrážky, záplavy a úrodu lokálnych poľnohospodárov ohrozujú dlhé obdobia sucha.
Jedna z najčastejších viet, ktorú počúvame je „Recyklácia je zbytočná, všetko aj tak skončí na jednej kope.“ Ako to teda naozaj funguje na Slovensku?
Keby to tak fungovalo, bolo by to ekonomicky neudržateľné a nezmyselné. Každý kto spracováva vytriedený odpad ho vníma ako surovinu, ktorá je pre neho cenná a vyrába z nej výrobok, ktorý budeme používať. Zberové spoločnosti predávajú vytriedené suroviny a na druhej strane musia platiť za skládkovanie odpadu, alebo jeho spaľovanie v zariadeniach na energetické zhodnocovanie odpadov.
Koľko odpadu sa u nás skutočne zrecykluje? A kde sú najväčšie slabiny systému, ktoré bránia jeho efektivite?
Oficiálne štatistiky tvrdia, že približne 50 percent odpadu na Slovensku sa recykluje. Veľké medzery máme stále v triedení biologicky rozložiteľného odpadu, ktorého je v zmesovom odpade až 40%. Je to zároveň aj najväčší producent metánu na skládkach a preto je dôležité ho vytriediť a spracovať napríklad na bioplyn, mulč alebo kompost.
Je triedenie odpadu len symbolické gesto, alebo má reálny vplyv? Aké sú najväčšie chyby ľudí pri triedení?
Podľa toho v akom kontexte sa naň pozeráme. Ak chceme znižovať emisie, tak triedením odpadu výrazne emisie neznížime. Naopak, ak sa pozeráme na šetrenie prírodných zdrojov, recyklácia je dôležitou súčasťou, ale viac by sme sa mali zamerať na prevenciu a opätovné použitie. Ľudia stále vyhadzujú veci, ktoré patria do triedeného zberu do zmesového odpadu. Často to robia aj z toho dôvodu, lebo sami nemajú dobrú infraštruktúru v okolí, alebo ich to finančne nijako nemotivuje. Poplatky za odpad sú na Slovensku sále nízke oproti krajinám EÚ.
Veľa ľudí si myslí, že ekologickejšie je všetko nahradiť papierom – poháre, tašky... Je to naozaj lepšia voľba ako plast? Keď sa zohľadňuje výroba, doprava, recyklácia, čo je v skutočnosti horšie?
Samotný papier má nižšiu uhlíkovú stopu ako plast, ale je nezmysel nahrádzať jednu jednorazovú vec za ďalšiu už len z princípu. Zdroje potrebujeme šetriť a nie ich míňať na jednorazové veci, alebo na tie ktoré nám krátko vydržia (lacné oblečenie, lacná elektronika).
Čo by mal robiť spotrebiteľ, ak chce mať istotu, že jeho snaha neskončí márne?
Keď odpad vytriedime do nádob na triedený odpad, tak je väčšia šanca, že skončí na recyklačnej linke. Ak niečo vyhodíte do nádoby na zmesový odpad, z toho sa už nevyrobí žiaden nový produkt.
Veľmi silný mýtus predstavuje tvrdenie, že elektroautá škodia viac ako spaľováky, kvôli batériám a výrobe. Ako to je z pohľadu ich životného cyklu?
Na každú vec sa treba pozerať komplexne. Nie všetky elektromobily sú rovnaké a ani my všetci nemáme rovnaké potreby. Niekto denne dochádza do práce a potrebuje auto, iní zase chodia na veľké vzdialenosti. Z hľadiska emisií CO2 je určite lepšie mať elektrické auto a hlavne, ak ho napríklad nabíjate doma, kde máte solárne panely.
Je technológia záchrana, alebo len spôsob, ako oddialiť zásadnú zmenu správania?
Každá technológia si vyžaduje nové prírodné zdroje. Toho si musíme byť vedomí. Napríklad aj robotizácia a AI si vyžadujú oveľa viac zdrojov na prevádzkovanie, ako klasické stroje. Cesta, ktorú by sme mali zvoliť, je znižovanie našej materiálovej stopy. Dnes sa na obyvateľa ročne minie okolo 14 ton materiálov, medzi nimi aj kriticky ohrozených. Cesta nie je zvyšovať spotrebu a hľadať riešenia, čo potom s tým, čo už nechceme. Cesta je nájsť svoj wellbeing s menej vecami.
Niekto by si mohol povedať, že Slovensko je malá krajina a náš vplyv je zanedbateľný. Aj keby sme všetci žili ekologicky, nič to nezmení. Ako by ste na takéto tvrdenie reagovali?
Osobne si myslím, že je dôležité ako aj pri iných otázkach, ktorú cestu si vyberiete a s kým ju budete zdieľať. Slovensko v tomto nie je ojedinelé, je prepojené na iné krajiny, na spoločné európske ciele dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. EÚ je veľkým producentom skleníkových plynov, takže cesta dekarbonizácie a znižovania materiálovej stopy má pre nás veľký zmysel.
Ľudia si často hovoria, že jednotlivec nič nezmení. Má to ešte zmysel snažiť sa v malom?
Platí to čo som povedala vyššie. Všetci sme súčasťou nejakého systému. Rovnako si môžeme povedať, že nemá zmysel ísť voliť, ale vieme, že zmysel to má, nakoľko formujeme náš systém, v ktorom potom žijeme. A nie je nám jedno, aký on je.
Odrádza nás aj predstava, že ekologický život je drahý, zložitý, nepraktický. Je to tak?
Niekedy si ľudia skôr myslia opak, že budeme sa musieť tak uskromniť, že nebudeme napĺňať naše potreby. Náš wellbeing nezávisí od vecí, ktoré vlastníme, ale ako s nimi žijeme, ako ich využívame, aké vzťahy si tvoríme, prostredie v ktorom žijeme a pracujeme.
Ďalší častý výrok: Stromy v meste nič neriešia, je to len symbolické. Aký je ich skutočný význam z hľadiska klímy?
Treba sa túto otázku spýtať niekoho v lete, keď je 40 stupňov a nikde naokolo nie je tieň. Stromy majú obrovský význam v našom ekosystéme a plnia mnoho funkcií, nielen to, že nám robia tieň a spríjemňujú prostredie. Stromy majú veľkú úlohu pri zadržiavaní vody v prírode, žijú v nich rôzne druhy živočíchov, alebo rastlín a spoločne tvoria rozmanitý svet, ktorý spôsobuje to, že ten náš svet je bezpečný a odolný. Pod zemou sa odohráva ešte úplne iný svet, kde stromy žijú iný život s inými druhmi rastlín, húb, mikroorganizmov a takýmto spôsobom zásobujú prostredie živinami. Všetko je v prírode prepojené a dáva zmysel.
Mestá sú dnes miestom najväčšej spotreby aj najväčších možností zmeny. Čo môžeme spraviť ako obyvatelia miest, aby sme podporili udržateľnosť v našom okolí?
Môžu si plniť svoje základné práva – ísť voliť napríklad vedenie mesta, pre ktorého je táto téma prioritou. Môžete mať naozaj skvelé nápady, ale ak na mestskom alebo obecnom úrade nemáte vedenie alebo manažment, pre ktorého je životné prostredie jednou z TOP priorít, tak vela zmien okolo seba neuvidíte. Môžete sa potom oprieť o komunitné projekty a iniciatívy, ale vieme, že tie nemajú taký veľký dosah ako celomestký systém.
Ak by ste mali vyvrátiť len jeden ekologický mýtus, ktorý podľa vás najviac škodí, ktorý by to bol?’
Že klimatická kríza je hoax.
Ako komunikovať ekológiu tak, aby to nebolo len strašenie, ale motivácia?
Treba počúvať to, čo vám aj ten druhý hovorí, čoho sa vlastne bojí. Argumentovať, hľadať odpovede a dobré príklady z praxe, niečo čomu ľudia rozumejú, čoho sa vedia dotknúť a čo je pre ich každodenný život dôležité.
Ak by ste mali ľuďom poradiť len jednu malú vec, ktorú môžu začať robiť hneď dnes, čo by to bolo?
Ísť každý deň niekam pešo namiesto autom. Alebo bicyklom. Nakúpiť lokálne potraviny namiesto tých dovezených. Nevybrať si na dovolenku all inclusive rezort. Možností je veľa, netreba robiť všetko naraz.
