Najkrajšie sviatky roka sa blížia. Ignorovanie ktorých tradícii a povier by sa vám mohlo vypomstiť

PR článok

Publikované Pred 1 h | FOTO: alexkich/magnific.com

S pribúdajúcimi tmavými večermi koncom novembra ožíva na Slovensku magická atmosféra, ktorú naši predkovia brali mimoriadne vážne a s rešpektom. Zatiaľ čo dnes vnímame predsviatočné obdobie skôr cez nákupy, v minulosti ľudia verili na prísne rituály, pričom ich porušenie mohlo priniesť do rodiny aj nešťastie. Zvyky sa od regiónu k regiónu síce líšili, no základná myšlienka ochrany domova zostávala všade úplne rovnaká, aby zlé sily nedostali šancu zasiahnuť.

Ignorovanie týchto nepísaných zákonov sa podľa starých materí dokázalo kruto vypomstiť, takže opatrnosť bola pred príchodom zimy vždy na prvom mieste.

Novembrové stridžie dni preveria vašu ostražitosť pred temnými silami

Obdobie od Kataríny až po sv. Tomáša (do 21. decembra) bolo oddávna považované za kritický čas, kedy mali negatívne sily najväčšiu moc, preto sa dedinčania chránili viacerými spôsobmi.

Dni boli najkratšie a noci najdlhšie v roku, takže tma bola pre roľnícku spoločnosť spojená s neistotou, strachom a predstavou, že sily zla, tmy a chaosu získavajú nad svetlom navrch. Podľa ľudových povier mali v tomto čase najväčšiu moc zlé sily, strigy (čarodejnice), upíri a rôzne démonické bytosti, takže sa verilo, že môžu škodiť ľuďom aj dobytku.

V mnohých domovoch sa dodržiaval prísny zákaz pradenia a šitia, lebo sa verilo, že ostré predmety by mohli privolať dobytku smrteľné zranenia. Ženy v týchto špecifických dňoch radšej nesmeli ako prvé vstúpiť do cudzieho domu, čím sa rodina vopred vyhla hroziacej smole a klebetám na celý ďalší rok. Namiesto ťažkej práce sa ľudia venovali zútulňovaniu interiéru, okná chránili a zdobili jemné záclony a celý interiér dýchal čistotou a očakávaním.

• 21. december je dňom zimného slnovratu, takže sa k nemu v minulosti (keď vtedy oslavoval svoj sviatok svätý Tomáš) viazalo viacero pranostík: „Na svätého Tomáša najdlhšia je noc naša“ „Na svätého Tomáša chop sa huňatého rubáša“. Gazdovia a mládenci vtedy často chodili do lesa po vianočné stromčeky.
• 21. december však patrí do samého záveru adventu (tzv. zlaté dni pred Vianocami), kedy sa v chrámoch už naplno liturgicky pripravuje na narodenie Krista. Sviatok apoštola Tomáša v tomto čase teda pôsobil „rušivo“, preto ho cirkev presunula na iný, neutrálnejší termín – na 3. júla.

Dôkladná očista domácnosti vyženie z priestoru nahromadenú smolu

Vianočné upratovanie nemalo v minulosti len obyčajný estetický význam, ale plnilo dôležitú ochrannú funkciu, ktorá mala vyčistiť priestor od starých hriechov. Každý kút musel byť dokonale vymetený novou metlou, pretože zanechaná špina symbolizovala chudobu, kým čistá podlaha sľubovala bohatú úrodu a hojnosť na stole.

• Ale pozor, počas vianočného upratovania sa dbalo aj na to, aby sa dom nezametal v čase, keď už slnko zašlo za obzor. Naši predkovia verili, že metením po zotmení by gazdina vyhnala z domu nielen všetkých zlých duchov a nečistoty, ale spolu s nimi aj šťastie, ochranu a zdravie rodiny. Všetok nahromadený prach a smeti sa teda potom zbierali a vyhadzovali až nasledujúci deň za svetla.
• Veľké predvianočné pranie bolo v starom hospodárstve bežné, no keď nastali kľúčové dni (od Kataríny po sv. Tomáša alebo samotné Vianoce), pranie muselo úplne utíchnuť. Verilo sa, že biela vypratá bielizeň visiaca na šnúre pripomína rubáše. Ak by sa vtedy pralo, privolalo by sa tým do domu nešťastie, choroba alebo dokonca smrť niektorého člena rodiny.
• Pranie v drevených korytách, búchanie na bielizeň či žmýkanie robilo hluk. Po zotmení a počas sviatočných dní mal v dome panovať hlboký pokoj a ticho, pretože hluk by mohol nalákať zlých duchov, strigy alebo ohroziť pokoj domácnosti.

Dnes je to samozrejme inak a pred príchodom sviatkov myslíme najmä na to, aby sme si ich maximálne a naplno užili. Zametanie preto nechávame na robotické vysávače a ručné pranie či plákanie špinavej bielizne na potoku nahradilo výkonné čerpadlo do práčky. Plne fungujúci domov je však aj dnes nespochybniteľnou zárukou toho, že nastávajúce sviatky prebehnú v dokonalom pokoji, čo si prajú asi všetky generácie.

Úprava vonkajšieho okolia chráni majetok pred zimnými nástrahami

Nielen samotné vnútro domu, ale aj priľahlý dvor musel pred príchodom prvých mrazov prejsť dôkladnou kontrolou, aby hospodárstvo počas tuhej zimy neutrpelo škody. Ľudia prísne verili, že vonku pohodené náradie určite priláka zlých duchov, ktorí by mohli počas dlhých nocí bezdôvodne škodiť dobytku.

Veľmi prísne sa dbalo aj na to, aby sa po zotmení z dvora už nič nepožičiavalo ani nevynášalo von – či už išlo o náradie, drevo, rebrík alebo vrece obilia. Naši predkovia verili, že ak by v tomto citlivom období pred zimným slnovratom pustili niečo zo svojho majetku za bránu, odniesli by s tým aj šťastie, úrodu a ochranu celej usadlosti.

Okrem poriadku na dvore sa pred mrazmi dôkladne skontrolovali aj odtoky a žumpa, pretože plne funkčné a zabezpečené betónové vodomerné šachty bol pre pokojnú zimu rovnako dôležité ako plná stodola.

Magický oheň a silné svetlo očisťujú dušu a odháňajú neprajníkov

Prídu vám dnešné vianočné osvetlenia v oknách zbytočným výdobytkom modernej doby? Svetlo sviečok v oknách malo odjakživa za svoju hlavnú úlohu ukazovať bezpečnú cestu dobrým dušiam, no zároveň spoľahlivo odplašilo akékoľvek démonické bytosti z okolia. Každý otvorený plameň v dome musel byť neustále pod prísnym dozorom, lebo zanedbaný a vyhasnutý oheň sa považoval za mimoriadne zlé znamenie, ktoré mohlo zničiť rodinné šťastie.

Samozrejme, rovnako ako vtedy, aj dnes túto tradíciu mnohí z nás vždy iným spôsobom dodržiavajú, zároveň si ale rovnako tak uvedomujeme, že v tejto súvislosti sa neoplatí podceňovať dôležitú ochranu pred požiarmi a aj počas používania vianočného osvetlenia si tak zaistiť ničím nerušenú atmosféru. Žiarivé okná sú ale starodávnou magickou symbolikou spojenou s nekonečnou túžbou po bezpečí a trvalej harmónii, ktorú si spoločne chránime.

Hlasný hluk a jasné záblesky úspešne odplašia zlých duchov zimy

Koniec roka sa vždy niesol v znamení poriadneho hluku, pretože naši predkovia s radosťou plieskali bičmi a zvonili zvoncami, aby definitívne vyhnali temnotu. Tento prastarý a obľúbený zvyk pretrval v rôznych podobách až do dnešných dní, hoci klasické pastierske biče postupne nahradili moderné zvukové efekty bezpečnej zábavnej pyrotechniky, ktorou sa oslavuje príchod nového začiatku. Aj poriadny polnočný rachot v uliciach teda zostáva živou pripomienkou toho, že pozitívne svetlo a obrovská radosť dokážu vždy poraziť tmu.

Či už teda ide o poctivé upratovanie, udržiavanie svetla, alebo pokorný rešpekt voči prírodným cyklom, každý z týchto krokov nás nenápadne pripravuje na pokojné chvíle, ktoré strávime s blízkymi. Oplatí sa preto na chvíľu zastaviť a venovať čas týmto zvyklostiam, ktoré nám každoročne s láskou pripomínajú, na čom v živote úprimne záleží. Aké tradície a zvyky poznáte a dodržiavate vy?