Viera a Tatiana mali život pred sebou. Osudným sa im stal postrach stopárok

Miroslava Somoru popravili za vraždu len 19-ročný dievčat.

Dňa 8. augusta 1976 rozvážal Bohumil Kadlec uhlie. Okolo deviatej hodiny odchádzal z Valašských Kloboukou a na neďalekej zvážke hliny uvidel stáť auto. Nezdalo sa mu však, ako je postavené. Cestou späť uvidel, že auto ešte na násype stojí. Scenár sa zopakoval aj nasledujúci deň. Tentoraz mu to nedalo a šiel sa pozrieť, čo tam mohol vodič auta robiť. Keď odhrnul hlinu a kamenie, uvidel vyčnievajúce ľudské chodidlá.

Telá patrili Tatiane Gangurovej a Viere Kuklskej. Dievčatá boli dobité údermi do hlavy montážnym kľúčom a dobodané kuchynským nožom. Z brutálneho činu obvinili Miroslava Somoru z Tepličky nad Váhom.

„Striehol som na ženy na nespočetných miestach. Onanoval som v nemocnici, na strome, na stanici alebo na miestach, kde som videl ženy osamotené. Cez otvorené okno som ich sledoval a vošiel som dnu. Za dverami som onanoval a čakal keď prídu, aby som sa na nich ukojil. Tajne som chodil na ženské toalety a do kúpeľní. Tiež v kupé počas cesty vlakom som onanoval na spiacej žene. Boli isté miesta, kde som v tme stál, čakal a pri tom som sa ukájal. Často som mal zvrátené myšlienky. Domnieval som sa, že keď sa ožením, nebudem mať túlavé chúťky za sexom. Stalo sa, že som mal chuť na ženu, ktorá išla po ulici, ale ona ma udrela kabelkou a začala kričať. Vytrhol som jej kabelku a ušiel. Doniesol som ju domov a dobre schoval. Doma som sa do nej niekoľkokrát ukojil,” napísal Miroslav Somora vo svojich zápiskoch.

Manželky mali šťastie

Napriek citácii zo zápiskov vyššie psychológ profesor Anton Heretik tvrdí, že o tomto vrahovi sa vedelo málo na to, aby mohli usúdiť, čo formovalo jeho osobnosť, ktorá nebola schopná vytvoriť dlhodobý citový vzťah s iným človekom, vrátane vzťahu s partnerkou. Miroslav nebol schopný sa vcítiť do prežívania druhých, teda nebol schopný súcitu.

„V jeho osobnosti boli dôležité tri črty. Jednak to bola impulzivita, veľmi výrazná agresivita a hlavne nezdržanlivosť. Pri uvedomení si potreby sa snaží ju okamžite ukojiť bez ohľadu na to, či je primerané miesto, či je ten spôsob primeraný a hlavne bez ohľadu na to, čo si jeho okolie o tom myslí a ako sa cítia napríklad jeho obete. Tieto zvláštnosti sa premietali aj do jeho partnerských vzťahov. Ani jeden z nich nebol dlhodobý, pretože on potreboval svoje partnerky v prvom rade ako sexuálne objekty a tým pádom od nich vyžadoval poslušnosť a ochotu byť mu k dispozícii kedykoľvek to on bude potrebovať a z toho samozrejme pramenili konflikty, keďže partnerky sa bránili takémuto typu spolužitia a on sa správal čoraz brutálnejšie a násilnejšie. Z toho hľadiska je vlastne šťastím, že všetky tri manželky prežili súžitie s týmto páchateľom a neskončili ako jeho neskoršie obete,” povedal Heretik v relácii Najväčšie kriminálne prípady.

Miroslav Somora pracoval ako vodič v závode Pozemné stavby Žilina. Nové zamestnanie so sebou prinieslo nové príležitosti, ako si splniť svoje túžby - stopárky. Piateho augusta 1976 po skončení pracovnej doby neodstavil auto na parkovisku, ale tak, ako niekoľkokrát predtým, svojvoľne jazdil, a to s jediným cieľom. Za Trenčínom smerom na Bratislavu spozoroval ženu, ktorá zrejme potrebovala zviezť. Zastavil neďaleko nej a tváril sa, že na aute niečo opravuje. Ženou bola doktorka Eleonóra K.. Prišla za Somorom a poprosila ho o odvoz. On sa tváril, akoby ju ani nepočul. Napokon ju so sebou vzal.

Do karát mu ale nehral fakt, že sa ešte len stmievalo a na ceste bolo veľa ľudí. Zaparkoval preto na odpočívadle. Okamžite sa hodil na stopárku a chytil ju pod krk. Eleonóra sa spočiatku bránila, ale napokon v strachu o svoj život súhlasila s pohlavným stykom. Keď bolo po všetkom, odviezol ju domov a dohodol sa s ňou, že sa po ňu zastaví, keď pôjde z Bratislavy.

O tri dni neskôr dievčatá Tatiana a Viera dobehli na želežničnú stanicu v Trenčíne, ale vlak do Žiliny nestihli. Išli sa teda pozrieť na odchody diaľkových autobusov. Na stanici ich spozoroval okoloidúci Somora. Zaparkoval vedľa dievčat, vystúpil a tváril sa, že niekoho hľadal. Predstieral nezáujem, ale vo vnútri bol vzrušený a vedel, že nemôže svoju akciu uponáhľať. Dievčatá sa ho opýtali, či by ich nezviezol do Žiliny. On odpovedal, že môže odzviezť iba jednu, že tak je to v dokladoch od auta. Dievčatám sa to ale nepáčilo.

Somora tak odišiel a vydal sa na cestu z Trenčína. V tom ale dostal nápad. Vymontoval kľučku od dverí a vrátil sa späť. Začal hľadať dievčatá na stanici - v hale či čakárni. Nakoniec ich uvidel na nástupišti a bez vysvetlenia im povedal, že ich vezme obe. Tatiana a Viera mali naplánovanú túru od skorého rána. Keďže zmeškali pôvodný spoj, rozhodli sa, že túru absolvujú len v okolí Mojtína. V čase, kedy sa po ne Somora vrátil, už mali kúpené lístky na vlak do Beluše, ktorý mal prísť o osem minút. Kto vie prečo sa napokon rozhodli sadnúť so Somorom do auta. Možno s vidinou dlhšej túry na ďalší deň alebo zo slušnosti, lebo sa po ne vrátil?

FOTO:  Najväšie kriminálne prípady

Chladnokrvné besnenie v aute

Devätnásťročná Tatiana si v aute sadla na kryt motora a rovnako stará Viera Kuklská na sedadlo pri pravých dverách. Vymontovanú kľučku si nevšimli. Somora celý čas mlčal, pretože si predstavoval, ako bude mať onedlho pohlavný styk. Od vzrušenia ho až striaslo. Pustil teda na plno kúrenie a horúčkovito premýšľal, kde to celé uskutoční. Poznal cestu z Trenčianskych Teplíc cez kopec Machnáč, ktorá vedie po dlhšom úseku cez les a rozhodol sa, že pôjde tade. Dievčatá však zaznamenali odbočenie na poľnú cestu, Somora ich ale upokojil, že ide o šoférsku skratku. Napokon ani nezastal v lese, ale rovno pri okraji cesty neďaleko Žarnovice.

S nožom v ruke povedal dievčatám, aby sa otočili k dverám napravo a dali ruky za chrbát. Zo strachu ho poslúchli, ale opýtali sa ho, či sa zbláznil a čo od nich chce. Somora jedno z dievčat zvalil na podlahu, druhé si pritiahol k sebe. Stiahol jej nohavice, aj spodnú bielizeň a sám si začal sťahovať nohavice. Jedno z dievčat však naňho nečakane zaútočilo. Somoru odpor zaskočil a nahneval, a tak začal zúrivo bodať nožom. Potom ich udieral montážnym nástrčkovým kľúčom po hlavách. Tatianu viac po pravej časti hlavy a Vieru po ľavej časti. Vieru bodol nožom do podpažia pravej ruky a dva razy do chrbta. Nožom tiež porezal Tatianu.

Miroslav na chvíľu precitol a uvedomil si množstvo krvi, ktoré bolo všade naokolo. Z miesta vraždy odišiel smerom na Ilavu. Po zídení z kopca Homolka zabočil na poľnú cestu. Na tom mieste sa rozhodol, že na mŕtvych telách vykoná súlož. Povyzliekal ich takmer donaha. Ale telá sa mu zdali príliš zamazané, a tak sa svojho zámeru vzdal. Oblečenie dievčat vyhadzoval popri ceste, aby sa zbavil zakrvavených vecí. Za mostom cez rieku Váh v Ilave zabočil na poľnú cestu, lebo nakoniec chcel na telách vykonať pohlavný styk. Vybral si vtedy už zrejme mŕtvu Vieru. Po tom si chvíľu zdriemol.

Celý od krvi sa prezliekol do monteriek. Do Váhu zahodil Tatianine doklady a kľúče. S mŕtvymi telami pokračoval cez obce Pruské, Nemšovú, Horné Srnie, kde vyhodil druhú časť odevu a pokračoval na Sidóniu. Náhodne si požičal lopatu pod zámienkou, že mal nehodu. V katastri Valašské Klobouky vyhodil dievčatá z auta a nahrnul na ne kamenie a hlinu tak, aby ich nebolo vidieť. Práve v tomto čase prechádzal okolo vyššie spomínaný Branislav Kadlec, ktorý Somoru videl. Po ceste späť si už zapísal poznávaciu značku auta.

Bol chladný a neľútostný

Krátko po čine tak Miroslava zadržala polícia. Znalci, ktorí vykonali pitvu, uviedli, že v bruchu Viery Kuklskej našli ulomenú čepeľ noža obvineného. V jej pohlavných orgánoch našli spermie, čím preukázali, že na nej bola vykonaná súlož. Na častiach Somorovho odevu sa našla krv zavraždených. Tak isto, ako aj v kabíne auta.

Odborníci sa pri Miroslavovi zhodli na tom, že v tomto prípade nešlo o duševnú poruchu, hoci sa v istom bode Somora snažil o tom všetkých presvedčiť. „Závery uňho hovorili o tom, že sa jedná o poruchu osobnosti, teda psychopatiu, a to znamená z hľadiska trestného zákona, že je plne príčetný a zodpovedný za svoje činy. Ostáva tu otvorená otázka, či sa u tohto páchateľa jednalo o sexuálnu deviáciu,” vysvetlil Anton Heretik.

Políciu pri výsluchu šokoval jeho ľadový pokoj. „Ani veľmi nekričali. Krátko potom zostali bezvládne ležať. Jedna na sedadle, druhá pod ním. Potom som vzal nôž, dlhý asi 30 centimetrov a začal obe ležiace dievčatá bodať. Kam a koľkokrát som bodol, si už nepamätám,” povedal Miroslav počas výsluchu.

Znalci sa zhodli po vyšetreniach na tom, že Miroslav by páchal trestnú činnosť aj naďalej a k náprave by nedošlo. Somoru súd odsúdil na trest smrti. Svoj čin nikdy nepoprel a ani ho neoľutoval. Tvrdil, že nemá čo ľutovať. O ženy, ktoré zabil sa nikdy nezaujímal. Popravili ho 9. februára roku 1979 v bratislavskej väznici.

Somorov príbeh inšpiroval tvorcov známej socialistickej detektívky Smrť stopárok. Film nakrútil režisér Jindřich Polák v roku 1979. Psychopatického vraha trpiaceho nezvládateľnou agresivitou voči ženám stvárnil poľský herec Marek Perepeczko a stopárky si zahrali Dagmar Patrasová a Jana Nagyová.

Mrazivé kriminálne prípady či detektívky môžete sledovať na novej stanici televízie Markíza. Stanica KRIMI štartuje už 6. júna.