Skutočná tvár Patrónky z Dunaja: Aká bola realita zberného tábora?

paz

Publikované 15. 4. 2026 | FOTO: TV Markíza

Skutočná história miesta je plná krutosti.

Úspešný seriál Dunaj, k vašim službám z obdobia Druhej svetovej vojny je zasadený do Bratislavy, ktorej súčasťou je aj obávané miesto Židov s názvom Patrónka. Pre postavy je miestom, z ktorého niet úniku, jednosmerným lístkom, ktorí nikto nechce dostať. Patrónka naozaj existovala a skutočná história miesta je ešte krutejšia, ako seriál dokáže zachytiť. O histórii Patrónky sme sa rozprávali s historičkou doc. Mgr. Eva Škorvankovou, PhD.

Lokalita dostala príznačný názov  Patrónka podľa továrne na výrobu nábojov (patrónov), ktorú dal postaviť ešte v rokoch 1871-1875 viedenský podnikateľ Juraj Roth. V roku 1918 prevzal továreň československý štát ako pobočku Československej štátnej zbrojovky Brno. Neskôr v rokoch 1935-1938 bola továreň z bezpečnostných dôvodov postupne zlikvidovaná a výroba sa presunula do Považskej Bystrice.

Z medzizastávky konečná

Prázdny areál Patrónky následne v roku 1937 kúpil Zemský spolok pre pečlivosť o zmrzačených, ktorý viedol Ústav pre zmrzačených. Miesto sa začalo pre Židov využívať už v začiatkoch vojny, no najskôr z úplne iných dôvodov.

„Areál bývalej továrne na okraji mesta bol využívaný v rokoch 1939 a 1940 ako prechodný tábor pre židovských emigrantov z bývalého Rakúska, Protektorátu Čiech a Moravy, Nemecka a čiastočne aj zo Slovenska, ktorí čakali na vysťahovanie do Palestíny. Následne tu boli umiestnení slovenskí repatrianti z Belgicka a Francúzska. Ich návrat na Slovensko organizovali slovenské úrady a repatriačná komisia v Paríži,“ priblížila Škorvanková.

Utečenci aj repatrianti pritom bývali v zlých podmienkach, spali na pričniach alebo na zemi, často len na provizórnych lôžkach tvorených dreveným rámom vystlaným slamou. Zmena nastala v roku 1942. Tábor na Patrónke sa zmenil na koncentračné stredisko.

Lukáš chce zachrániť Adelu z Patrónky, no nedarí sa mu.  |  FOTO:  TV Markíza

​„Stredisko (KS) Patrónka fungovalo oficiálne od marca do augusta 1942, neoficiálne ešte niekoľko mesiacov dlhšie. Úlohou koncentračných stredísk ako Patrónka bolo zhromažďovanie a zaraďovanie Židov do transportov smerujúcich do koncentračných táborov. Väčšina z nich bola presvedčená, že ide za prácou a väčšina z nich bola po príchode zavraždená v plynových komorách,“ opisuje tragickú minulosť Škorvanková.

Strava na 3 dni a 50 kíl batožiny

„Prvé dievčatá prišli na Patrónku 23. marca 1942 už okolo šiestej hodiny ráno, ich počet do deviatej hodiny stúpol na 430. Koncentračné stredisko v Bratislave počítalo s kapacitou tisíc osôb, teda presne toľko, koľko bolo potrebných na jeden transport,“ dodala. Transporty z Patrónky sa dopĺňali v Žiline. „Podľa nariadenia transporty z Bratislavy odchádzali vždy v piatok zo stanice Lamač o 18.55 hod,“ doplnila detaily historička.

Zaistení Židia sa mali na Patrónke hlásiť tri dni pred odchodom transportu. Zo sebou si mohli priniesť stravu na tri dni - počas tých troch dní im bolo zakázané prideliť stravu v stredisku,- a maximálne 50 kg batožiny s presne stanovením obsahom.

„Všetko ostatné ako peniaze, šperky, prstene im gardisti po príchode do tábora jednoducho zhabali. Stávalo sa však, že gardisti okradli Židov aj o bielizeň a odevy, ktoré mali povolené si so sebou priniesť,“ priblížila Škorvanková.

703 dievčat v prvom transporte

Žiadia určení na transport odchádzali z Patrónky pešo v päťstupoch za sprievodu gardistov na stanicu v Lamači, kde nastupovali do dobytčákov. Jeden vagón naplnili 40 ľuďmi.

„Prvý transport odišiel z Bratislavy do Osvienčimu 27. marca 1942, bolo v ňom 703 židovských dievčat,“ opisuje ťaživý historický míľnik historička. „Nasledujúce mesiace prichádzali do Patrónky ďalší Židia, ktorí o pár dní pochodovali k stanici Lamač. Do zberného strediska prichádzali Židia z Bratislavy, z Bánoviec, Modry, Myjavy, Trnavy, Nitry, Topoľčian, Hlohovca, Malaciek, Piešťan, zo Zlatých Moraviec, Zvolena a iných miest Slovenska. Podľa výskumu Martiny Fiamovej z Historického ústavu SAV bolo z Koncentračného strediska Patrónka v transportoch deportovaných 7 800 Židov,“ spresnila tragické údaje.

Dunaj, k vašim službám

Historička prehovorila o masakri v Dunaji: V skutočnosti to bolo ešte horšie

Publikované 7.3.2026 o 9:00

Hoci Patrónka bola pre väčšinu Židov konečnou stanicou bez nádeje na návrat, niekoľko z nich sa zachrániť podarilo.

„Niekoľko žien zachránili lekári z Ústredne Židov, ktorá mala aj s policajným a gardistickým lekárom na starosti zdravotnú starostlivosť v koncentračnom stredisku, keďže boli uznané za neschopné transportu a prevezené do židovskej nemocnice. Niektorým sa, samozrejme, podarilo napriek prísnej ostrahe z tábora ujsť,“ doplnila Škorvanková.

Sledujte Dunaj, k vašim službám v utorok a štvrtok o 20.30 h na Markíze alebo v predstihu na Voyo.

Dunaj, k vašim službám

2. epizóda | 68 min

Sleduj na VOYO