Šokujúce priznanie z Reflexu: Aj po dvadsiatich rokoch majú viac tém, než stíhajú spracovať!

Martina Šplíchalová

Publikované 4. 5. 2026 | FOTO: TV Markíza

Reflex oslávil dvadsať rokov.

Relácia Reflex oslávila krásnych 20. rokov. Počas tohto obdobia uviedla do vysielania viac ako 19 000 reportáži. Šéfredaktorka oddelenia publicistiky, Zuzana Štelbaská odhalila, ako to v skutočnosti za kamerami vyzerá.

1. Čo robí podľa teba túto publicistickú reláciu dlhodobo úspešnou?

Slogan relácie Reflex od začiatku znie: Ľudia, príbehy, emócie. Za ten čas už doslova zľudovel a používa sa aj mimo reflexový kontext, no stále veľmi dobre určuje to, v čom sa relácia odlišuje od klasického spravodajstva - je zameraná na ľudí, na ich príbehy, osudy, ťažkosti aj radosti, ukazuje, ako kto dokázal zvládnuť veľmi rôznorodé životné situácie. A práve tým si program dokázal získať divákov a ich pozornosť.

2. Je na Slovensku stále dostatok tém na spracovanie?

Áno, tém je oveľa viac, než sme schopní v relácii spracovať. Naši redaktori cestujú po celom Slovensku, stretávajú sa s ľuďmi, ktorí sa chcú podeliť o svoje zážitky a skúsenosti. Sú to desiatky, stovky rozhovorov ročne, vážime si, že k nám majú ľudia dôveru a pustia nás na chvíľu do svojich životov.

3. Ako pristupujete k témam, ktoré sú citlivé alebo kontroverzné? Zmenila sa tolerancia u divákov s idúcimi rokmi?

Divácke preferencie sa rokmi menia, preto aj Reflex často obmieňal rôzne témy, ktorým sa reportáže venovali. Takisto sa menila aj forma, dĺžka reportáží, rytmus relácie a podobne. Je to prirodzené, televízia je nesmierne dynamické prostredie. Kedysi sa často v relácii objavovali aj rôzne tzv "ezo" témy alebo mágia, dnes už niečo podobné v našom obsahu nenájdete. Oveľa viac sme zameraní na reálne ťažkosti skutočných ľudí alebo na inšpiratívne príbehy, ktoré dokážu po návrate z práce divákom ukázať, že svet, v ktorom žijeme, má v sebe stále veľa láskavého. 

4. Reflex musel od svojho začiatku prejsť viacerými zmenami – či už grafickým vizuálom (logo, zvučka), vzhľadom štúdia alebo výmenou moderátorov. Boli tieto zmeny nevyhnutné na udržanie diváckej priazne?

Zmeny patria k našej práci. Niekedy prídu prirodzene, inokedy sa treba vysporiadať s nečakanými situáciami, zažívame kadečo doslova na dennej báze. Pokiaľ ide o vizuál, ten sa mení v celkom pravidelných intervaloch, aby vzhľad našich relácií zodpovedal aktuálnym trendom. 

 5. Čo by si zaželala ako šéfredaktorka publicistiky svojej redakcii do ďalších rokov.

Redakcii prajem ešte veľa šťastných kilometrov pri brázdení Slovenska, veľa inšpiratívnych stretnutí, ktoré aj nás samých učia pokore a tiež, aby ich v newsroome po návrate čakal kávovar, ktorý je vždy pripravený hneď robiť kávu bez toho, aby najprv museli dolievať vodu alebo vyhadzovať odpad ?

 6. Jubilejné výročie neoslavuje len Reflex aj Markíza, ktorá dovŕši krásnych 30. rokov, čo jej želáš aby bola na televíznom trhu minimálne raz toľko?

Prajem jej skvelých a tvorivých kolegov s otvorenou mysľou, ktorí radi robia radosť iným tým, že pre nich vyrábajú rôzny obsah a programy, pri ktorých si oddýchnu, zabavia alebo sa niečo naučia a tiež kvalitné spravodajstvo a publicistiku, s ktorými im nič neunikne. 

7. Spomínaš si na svoje začiatky v televízii Markíza? 

Na svoj štart v telke nikdy nezabudnem, keďže som sa dva týždne po nástupe dostala do situácie, že som po odchode takmer celej redakcie musela veľmi rýchlo poskladať kompletne nový tím Reflexu. Redakcia, s ktorou som následne pracovala, dosahovala skvelé výsledky a hoci sa ľudia v nej neustále obmieňajú - čo tiež prirodzene patrí k našej pracovnej sfére - vždy som obklopená mimoriadne inšpiratívnymi kolegami, zanietenými redaktormi, pre ktorých je človečina na prvom mieste. Som za to veľmi vďačná.

 8. Prečo si túžila stať sa súčasťou tejto televízie?

 Dostať možnosť pracovať v najsledovanejšej televízii, to sa neodmieta, aj keď som pred ponukou doplniť markizácky tím mala na začiatku obrovský rešpekt. Predsa len, ide o priestor s vysokou dynamikou a ešte vyššími nárokmi a zodpovednosťou. A práve to ma na tom aj lákalo. Denne som súčasťou tímov, ktoré tvoria obsah s dosahom na množstvo ľudí. Rešpekt stále mám, no zároveň ma to v mnohom obohacuje, keďže okrem výroby relácií pracujem už niekoľko rokov aj pre našu markizácku nadáciu. To, aké rôznorodé príležitosti táto práca ponúka, som pritom vôbec netušila. Je to úžasné, vážim si to. 

 Pozrite si video-reportáž: