Markizáčka nabrala odvahu: Detailne opísala, ako ju napadol priateľ

Markizáčka nabrala odvahu: Detailne opísala, ako ju napadol priateľ

Šokujúca bola reakcia polície, ktorú jej privolali na pomoc.

Po tom, čo Ráchel Karnižová prehovorila o domácom násilí a nabrala odvahu na to, aby zverejnila fotky po bitke, ktorú jej uštedril jej vtedajší priateľ Tomy Kotty, sa ozývajú ďalšie ženy. Na Instagrame nahrala video jeho bývalá frajerka Lujza Kalčok, ktorá povedala, že neverila, že by jej niekto uveril, no teraz dostala impulz ísť s pravdou von.

​My sme sa spojili aj s hviezdou našej šou Ruža pre nevestu, Terezou Kosecovou, ktorá zažila násilie na vlastnej koži pred niekoľkými rokmi. Ešte nikdy o tom takto verejne nehovorila a vedeli to len jej najbližší a kamaráti.

Teraz však chce niečo zmeniť a dúfa, že inšpiruje iné ženy k tomu, aby nabrali odvahu a nahlásili násilníkov. „Môj bývalý priateľ, s ktorým som bola pár mesiacov, sa psychicky zrútil, zamkol ma na hotelovej izbe, zobral kľúč aj môj mobil a hodiny ma nechcel odtiaľ pustiť. Celý tento incident predchádzal tomu, že som sa s ním rozišla pre vypisovanie sexuálnych narážok iným dievčatám. Nevedel to vstrebať a viackrát ma prosil, aby som ho zobrala späť, ja som to už však nedokázala,“ napísala nám Tereza.

„Škrtil ma hlavou pri zemi.“

Obľúbená markizáčka nabrala odvahu a opísala detaily hrozivého zážitku: „V ten daný moment, po určitej výmene názorov, som sa rozhodla, že odídem, avšak z hotelovej izby som sa tak ľahko nedostala. Škrtil ma hlavou pri zemi až dovtedy, kým som mu neprikývla na to, že za jeho zrútenie môžem ja... Sotil ma na gauč a rozbil mi hornú peru. Držal ma a nechcel ma pustiť. V apartmáne lietali sklenené poháre a fľaša, preto bolo ľahké sa porezať.“

Tereza sa po niekoľkých hodinách kričania o pomoc dostala k mobilu a vytočila reproduktor na svoju kamarátku, ktorej rýchlo povedala adresu hotela a násilníka upozornila, že ak ju nepustí, kamarátka zavolá políciu.

Galéria

​Šokujúca reakcia polície

„V tom momente mi vrátil kľúč, zbalila som sa a bežala som dole na recepciu s krvavou tvárou, kde SBS-kár okamžite zavolal policajtov. Tí so mnou išli za ním na izbu všetko skontrolovať. Povedali mi, aby som nepodávala trestné oznámenie, lebo náš štát takéto prípady nerieši a akurát tak by som si minula peniaze na právnika,“ šokovala nás prístupom polície.

Teror po tomto incidente sa neskončil, pretože jej bývalý priateľ sa jej neskôr vyhrážal, že si zoberie život a za všetko bude vinná ona. Podľa jej slov si vytvoril približne 20 instagramových účtov a písal jej aj napriek tomu, že si ho zablokovala.

Chce pomôcť iným

„Keď sa nad tým teraz zamyslím, príde mi to totálne choré. Dúfam, že moja skúsenosť niekomu pomôže a verím, že sa začnú takéto prípady na Slovensku viac riešiť. Držím veľmi palce všetkým, ktorí si niečo podobné zažili,“ dodala Tereza.

Advokát neodporúča podávať trestné oznámenie na obvodnom oddelení 

My sme oslovili advokáta Matúša Kanisa, ktorý má dlhoročnú prax s podobnými prípadmi. Odborník nám povedal, ako by to malo vyzerať v ideálnom svete, ak sa žena stane obeťou násilia a odhodlá sa nahlásiť tyrana. Potom však zverejnil realitu, ktorá je od týchto predstáv na míle vzdialená.

„Určite veľmi neodporúčam podávať trestné oznámenie o domácom násilí (týranie blízkej osoby a zverenej osoby) na obvodnom oddelení. Ak je to možné, oslovte najskôr Intervenčné centrum, ktoré vám pomôže spísať kvalifikované trestné oznámenie, ktoré podá priamo na príslušnú okresnú prokuratúru. V prípade podávania trestného oznámenia na obvodnom oddelení máme veľmi zlé skúsenosti po celom Slovensku, že je oznámenie prijímané ako oznámenie o priestupku, čo, samozrejme, nijako situáciu človeka zažívajúceho násilie nerieši, skôr naopak, povzbudzuje násilníka tým, že sa cíti beztrestný,“ vysvetlil Matúš Kanis.

Aká je teda advokátova skúsenosť z praxe? „Realita je taká, že stále prekonávame nezmyslené mýty o domácom násilí, že si žena za násilie môže sama. Prečo neušla, prečo násilníka neudala a podobne. Je potrebné si uvedomiť, že nevieme, ako by sme v takejto situácii reagovali a nemáme právo súdiť ženu, ktorá doma zažíva násilie. Nemáme právo súdiť jej reakcie, ktoré akokoľvek môžu byť zvláštne, môžu byť výsledkom reakcie na stres, prípadne už posttraumatickej stresovej poruchy, spôsobenej násilným konaním páchateľa. Keď vidíme, že v našom okolí je niekto obeťou násilia, nesúďme ho, neposielajme ho na políciu. Skúsme skôr ponúknuť našu podporu, pochopenie a v prípade, že obeť chce, tak aj našu pomoc. Často stačí dať vedieť, že sme tu a keby sa niečo stalo, môže kedykoľvek zazvoniť pri dverách a poskytnete jej a jej deťom útočisko, odkiaľ môže zavolať políciu. Ak je to možné, nevolajme políciu bez vedomia a súhlasu obete, môžeme jej tým uškodiť. Skúste si dohodnúť nejaké znamenie,“ radí Kanis.

 

Najväčším problémom je ľahostajnosť ľudí 

Podľa advokáta by zákony mohli byť lepšie, ale nie sú najväčším problémom. „Tým je samotná spoločnosť a jej ľahostajnosť, bagatelizácia, neschopnosť a neochota hľadať vinníka tam, kde naozaj je. Nikto si nezaslúži zažívať doma násilie a každý má právo žiť v bezpečí a pokojne. Aj pod týmto článkom, ak bude diskusia, budú určite vypisovať rôzni ochrancovia mužov, tradičných rodín a podobne. Je však podstatné si uvedomiť, že pre každé dieťa je lepšie vyrastať v neúplnej rodine bez násilia ako v tradičnej – úplnej rodine, kde každý večer zažíva fyzické násilie, urážky alebo ponižovanie či nejakú formu sexualizovaného násilia. Aby sa realita zmenila a bola bližšie ideálu, je potrebné, aby sa zmenila celá spoločnosť. To dosiahneme iba tým, že budeme vzdelávať jednak odbornú verejnosť, ale aj celú spoločnosť, počnúc našimi deťmi v školách a škôlkach,“ dodal advokát.

Ako postupovať, ak ste obeťou násilia

„Ideálne by to malo vyzerať tak, že žena príde do tzv. One stop centra, kde nájde všetky druhy pomoci, od lekárskej, cez sociálnu, psychologickú až po právnu, pričom je jej umožnené podať priamo na takomto mieste (obyčajne v nemocnici) dislokovanej policajnej jednotke trestné oznámenie. Takéto centrá existujú bežne v zahraničí a pomáhajú ženám nielen pri domácom násilí, ale aj pri rôznych typoch sexualizovaného násilia,“ povedal advokát Matúš Kanis.

Na Slovensku už druhý rok funguje v každom krajskom meste Intervenčné centrum na pomoc obetiam domáceho násilia, ktoré spolupracuje s miestnymi zložkami polície pri vykázaní násilníkov z obydlia. Ak obeť domáceho násilia zavolá na linku 158, na miesto príde policajná hliadka.

„V ideálnom prípade polícia po príjazde na miesto a zistení skutkového stavu vykáže násilníka na 14 dní z obydlia a zakáže mu zároveň približovať sa k ohrozenej osobe na vzdialenosť 50 metrov. Polícia by mala poučiť ohrozenú osobu o existencii Intervenčného centra, ktoré obeti poskytuje bezplatnú psychologičku a právnu pomoc a tiež bezplatnú pomoc a sprevádzaniu sociálnou pracovníčkou. Následne je polícia v zmysle zákona o policajnom zbore povinná do 24 hodín elektronicky informovať Intervenčné centrum, že prišlo k vykázaniu a zároveň zašle Intervenčnému centru úradný záznam o vykázaní,“ vysvetlil Kanis.

Centrum je povinné kontaktovať ohrozenú osobu do 72 hodín a ponúknuť jej vyššie spomenuté bezplatné služby. V prípade, že ohrozená osoba súhlasí s podaním návrhu na nariadenie Neodkladného opatrenia na príslušný okresný súd, Intervenčné centrum takýto návrh bezplatne spíše a podá, čím sa automaticky predlžuje vykázanie a zákaz priblíženia až do rozhodnutia súdu o podanom návrhu.

Pomoc existuje, len o ňu treba požiadať

„V našom Intervenčnom centre pre Trnavský kraj máme zatiaľ stopercentnú úspešnosť takto podaných návrhov. Preto by som chcel určite všetky ženy, ktoré zažívajú domáce násilie povzbudiť, aby som Intervenčné centrá kontaktovali. Kontakty nájdu napríklad www.pomocpreobete.gov.sk. Chcel by som zároveň ubezpečiť všetkých, ktorí doma zažívajú násilie, že každá situácia má riešenie, či už je to bývanie, financie, starostlivosť o maloleté deti, rozvod a podobne. Je potrebné len o pomoc požiadať,“ hovorí advokát.

Nestihli ste v TV

TOP relácie

Nové epizódy už teraz na Voyo

v predstihu • bez reklám • kedykoľvek

TOP relácie