S problémami jej pomohlo až herectvo.
Na filmovom plátne pôsobí sebavedomo a pred kamerou patrí medzi najvýraznejšie hollywoodske herečky. Cesta Emily Blunt k tomu, aby sa cítila komfortne pri rozprávaní pred ľuďmi, však nebola jednoduchá. Herečka sa už roky otvorene rozpráva o tom, že v detstve výrazne zápasila so zajakávaním.
Téma sa jej dotýka dodnes. Emily Blunt sa 16. septembra objavila na 20. výročnom galavečere American Institute for Stuttering v New Yorku, ktorý zároveň moderovala. Práve organizácii, ktorá pomáha ľuďom so zajakávaním, dlhodobo poskytuje svoju podporu.
Ťažké obdobie začalo už v detstve
Emily si prvé prejavy zajakavosti začala všímať približne vo veku šiestich či siedmich rokov. Ako dieťa mala podľa vlastných slov množstvo vecí, ktoré chcela povedať, no často ich jednoducho nedokázala vysloviť. Práve preto sa vyhýbala situáciám, v ktorých by musela hovoriť pred ostatnými. Zlom prišiel v škole. Keď mala približne 12 rokov, učiteľ si všimol, že pri napodobňovaní iných ľudí dokáže hovoriť plynulejšie. Povzbudil ju preto, aby skúsila vystupovať v školských hrách a používala rôzne hlasy či akcenty. Práve herectvo jej pomohlo získať väčšiu istotu v rozprávaní a neskôr sa stalo jej životnou profesiou.
Herečka sa pritom netvári, že problém úplne zmizol. Aj v minulosti hovorila o situáciách, ktoré sú pre ňu stále náročné, napríklad telefonovanie alebo vyslovovanie niektorých slov. Jej skúsenosť tak ukazuje, že aj keď sa človek naučí so zajakavosťou fungovať, nemusí to znamenať, že sa úplne vytratí. Dnes sa však Emily Blunt môže obzrieť za pozoruhodnou kariérou. Objavila sa vo filmoch ako Diabol nosí Pradu, Na hrane zajtrajška, Tiché miesto či Oppenheimer. Najnovšie ju diváci mohli vidieť aj v pokračovaní filmu Diabol nosí Pradu.