
Ak by pre ňu nemali miesto, musela by ísť naspäť domov.
Galéria
Keď sme pred pár mesiacmi nahrávali reláciu Na káve s držiteľkou Krištáľového krídla a riaditeľkou charitatívneho zariadenia Dom sv. Jozefa, Alexandrou Hovancovou, stihli sme dopodrobna rozobrať len jednu zložku jej služieb, v ktorej vytvárajú domov a rodinu pre nevyliečiteľné choré deti, o ktoré sa rodičia nestarajú.
Sľúbili sme si, že o druhej zložke, núdzovom bývaní pre týrané ženy a matky, si povieme viac v druhom rozhovore a že tentoraz prídeme my za ňou do Spišskej Novej Vsi. Sľub sme dodržali.
Alexandra nám v emotívnom a otvorenom rozhovore opísala, aké náročné je viesť núdzové bývanie pre týrané ženy a koľko málo pozornosti a financií táto služba dostáva.
Násilie a týranie je po pandémii o čosi brutálnejšie a nikto nemôže s istotou povedať, že vo svojom okolí nemá obeť násilníka. Prototyp tyrana totiž neexistuje. Môže to byť šarmantný muž, ktorý je veľmi sympatický a jeho partnerka sa na verejnosti usmieva a zakrýva rany na tele aj duši.
Alexandra nám priblížila niekoľko príbehov, s ktorými sa stretla a zo všetkých nám naskakovala husia koža, mali sme slzy v očiach a pocit bezmocnosti. V ani jenom prípade totiž tyran neskončil za mrežami.
Pozrite si rozhovor, ktorý otvára oči a ktorý by v ľuďoch mohol vzbudiť potrebu pomáhať a nebyť ľahostajným k okoliu. Taktiež sme vyspovedali aj Terezku, ktorú mnohí poznáte z Instagramu Deti môjho srdca.
Súvisiace video