Dlhoočakávaná snímka režiséra Gregora Valentoviča príde do kín 30. októbra.
Zuzana Mauréry je jednou z najvýznamnejší slovenských herečiek, pôsobiacich ako na divadelných doskách, tak aj v seriálovej a filmovej tvorbe.
Slovenskí diváci ju mohli zaznamenať vo filmoch výrazných slovenských aj českých režisérov, ako napr. vo filmoch Tlmočník alebo Muž so zajačími ušami Martina Šulíka, Učiteľka Jana Hřebejka, Ďakujem, dobre Mátyása Priklera alebo Slúžka Mariany Čengel-Solčanskej. Je známa aj z televíznej obrazovky, zahrala si v markizáckom seriálovom hite Oteckovia a tanečný parket si vyskúšala v desiatej sérii Let's Dance.
Najnovšie predvedie svoj herecký talent vo filme Nepela, v ktorom stvárňuje postavu krasokorčuliarky a trénerky Hildy Múdrej.
Prečítajte si rozhovor so Zuzanou Mauréry, ktorý vznikol ešte počas nakrúcaniu filmu Nepela. Dlhoočakávaná snímka režiséra Gregora Valentoviča príde do kín 30. októbra.
Čo ste o Hilde Múdrej vedeli predtým, ako ste si prečítali scenár k tomuto filmu?
Vedela som o nej iba v súvislosti s Nepelom. A potom, keď som bola malá a chodili sme na zimák korčuľovať, a často sme chodili, tak moja mama ma učila robiť také tie prekladania dozadu, dopredu a lastovičku. Bola v strede v pletenom zimnom svetri s veľkým šálom a hovorila, že ona je teraz pre mňa Hilda Múdra...
A v čom je pre vás zaujímavá po tom, čo ste sa zoznámili so scenárom?
Musím povedať jednu vec. Niekto to môže považovať za výhovorku alebo za alibizmus... ale ja hrám postavu zo scenára, nie z Googlu. Myslím si, že každý režisér má nárok na nejakú umeleckú licenciu alebo svoj pohľad na vec. A ja sa tomu absolútne prispôsobujem a netrvám na realite, viem, že nenakrúcam dokument. Samozrejme, že som si pozrela dostupné knižky, dokumenty, ale sústreďujem sa na to, čo je v scenári, na to, čo chce povedať režisér. Môj súkromný pohľad môže byť obdiv k ľuďom, ktorí sú schopní opustiť domov a vytvoriť si ho v inom štáte a plnokrvne žiť nový život v nie ľahkom období. Tomu patrí môj obdiv. Pani Hilda sa navyše dožila krásneho veku, takže má môj obdiv, skláňam sa pred tým, čo urobila a čo dokázala.
V čom je pre vás nakrúcanie ťažké?
Nie je pre mňa ťažké. (smiech)
A čím vás, naopak, teší?
Veľmi ma teší, že som v originálnom prostredí pri ľade. Že som spoznala Jozefa Trojana, Adama Hagaru a taký trošku chlapčenský korčuliarsky svet. Naši korčuliari, ktorí hrajú aj ostatné korčuliarske roly, sú veľmi zlatí! Veľmi ma teší, že som spoznala Gregora Valentoviča, je to veľmi talentovaný režisér. Naozaj sa mi s ním herecky veľmi dobre spolupracuje, pretože bez toho, aby predhrával a hovoril to, čo je v scenári, vie veľmi dobre motivovať a nastaviť situáciu. Niekedy príde s textami, že - teraz nepovieš toto, ale povieš toto alebo že v noci niečo upravil. A ja na to: „Aha... Dobre.“ Tým, že je to jeho debut, je do toho absolútne vložený telom i dušou, má to dobre premyslené. Vie, čo chce a neprestane, kým to z nás nedostane. Keď ešte zapracuje na svojom tíme, aby to všetko tak dlho netrvalo, bude to perfektné. (smiech)
Nemali ste práve preto, že je to jeho debut, pochybnosti o tom, či do tohto projektu chcete ísť?
Rada spolupracujem s mladými ľuďmi, pretože mi dávajú iné ponuky ako tí starší. Zaujíma ma, ako ma vidia. Oslovil ma Rudo Biermann, ktorý je taký, že sa mu veľmi ťažko odmieta (smiech). Hodil scenár na stôl s otázkou, že: „Hádam neodmietneš hrať Hildu Múdru???“
Aká je vaša spolupráca s Josefom Trojanom?
Je veľmi dôsledný, pripravený, či je to na ľade alebo v prístupe k herectvu. Veľmi pekne sa naučil slovensky. Svedčí to charakteru Nepelu. Myslím si, že si hráme dobre do kariet, vieme sa vnímať a sme na rovnakej vlnovej dĺžke.
Hilda Múdra to s Nepelom dotiahla ďaleko, čo znamená, že na seba zrejme bola prísna a húževnatá.
Máte pocit, že vás niečo s vašou postavou spája?
Ja neviem, aká pani Hilda bola naozaj. V scenári je síce prísna, ale kamarátska, dôsledná, veľmi ľudská, taká matka. Neviem, čo ma s ňou spája. A je to jedno. Možno nič, možno veľa vecí. Neviem. Ja neviem, či som prísna. Každopádne mám heslo, že keď človek spraví maximum, čo vie, tak na výsledku nezáleží. Ja to mám takto.
Prečo by podľa vás mali prísť diváci do kina na film Nepela?
Tak národ si ho zvolil za športovca storočia! Pretože je to niečo, čo nás definuje. Nepela bol jeden z nás, dosiahol veľmi veľa. Myslím, že naprieč spektrom nášho obyvateľstva je to tak, že aspoň športovcov si vážime bez diskusie. Nepela veľa dokázal. Navyše film je veľmi ľudský. Je to naša história, kultúra, naša
identifikácia vo svete. Teraz som sa dojala... Je to niečo, na čo môžeme byť hrdí. Len o ňom treba vedieť...
Prečítajte si tiež rozhovor s režisérom a scenáristom filmu Nepela Gregorom Valentovičom: