Šťastie mojich detí

Ako dobre poznáte človeka, s ktorým žijete? Zrejme veríte, že veľmi dobre, ale je to vážne tak? Myslíte si, že je vôbec možné toho druhého naozaj poznať? Nuž, aj krásna a sebavedomá Istanbulčanka Suzan İpekçiová (Ceyda Düvenci) by ešte včera na všetky tieto otázky odpovedala kladne - lenže včera bolo včera, a dnes je dnes! A dnes vie, že jej dokonalý život po boku manžela Kemala (Bülent İnal), s ktorým má dnes už dospelého syna Merta (Sercan Badur) a 16-ročnú dcéru Çiçek (Doğa Zeynep Doğuşlu), je len ilúzia. Trápna lož! Veď čo iné si má myslieť, keď zrazu zistí, že jej muž má ďaleko od Istanbulu druhú rodinu, so svojou láskou z mladosti, Adančankou Nilgün Kayalarovou (Ayça Bingöl)?! Za iných okolností by Suzan určite trvalo celú večnosť stráviť túto šokujúcu novinku, lenže v nezávideniahodnej situácii, v ktorej sa práve nachádza, nemá na výber... Hrdosť musí ísť bokom, pre záchranu milovaného syna! Pretože Mert po tragickej nehode skončí v nemocnici a život mu môže zachrániť iba transplantácia obličky, a keďže vhodným darcom nie je nik z İpekçiovcov, zostáva už len dúfať, že ním bude jedno z Kemalových nemanželských, dnes už dospelých dvojčiat - buď dcéra Hasret (Sera Kutlubey), alebo syn Kadir (Caner Şahin). Lenže v živote nie je všetko len čierne alebo biele. A to, čo postretlo Suzan, automaticky neznamená, že ona je tá dobrá a Nilgün tá zlá, ktorá jej nehanebne zviedla muža... Pravda je predsa len o čosi zložitejšia. Keď sa totiž Kemal pred rokmi osudovo zaľúbil do Nilgün, bol ešte slobodný. Chcel si ju vziať, no jeho rodičia boli proti. Napokon dosiahli svoje a mladých zaľúbencov rozdelili – netušiac, že ich „nevhodná“ láska nezostane bez následkov. Kemal to zistil, až keď už bol ženatý so Suzan a aj Mert už bol dávno na svete. Aj tak sa však vždy snažil starať sa aj o svoju tajnú adanskú rodinu... Pokiaľ mu to hrdá Nilgün dovolila.